Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
V prípade,
ak našim východoslovenským spolubojovníkom z Kádrovky a ich pijáckym
českým bratom nebolo pridlho umožnené narvať sa na vychádzke, spráskali sa
v arme - kasárenskom bufete.
Pravidelne tu pili ALPALIMO - malinovku s Alpou. Odliali zo sedemdecovej žltej
malinovky jedno deci, presne to jedno deci, ktoré mal lekárenský prípravok
s obsahom alkoholu Alpa. Ten naliali do zvyšku malinovky, prešejkrovali
a mali božský nápoj, ktorý ich odniesol domov až na východné Slovensko.
Takto upravení
Alpinisti sa poknisovali pri kantíne, kade náhodou šiel kapitán „Politruk,“
zhodou okolností tiež verejne známy priatel ohnivej vody, tak asi mal pre nich
pochopenie.
„Co to tu vyvádíte vojáaci?“
„Muy lhen táak šedzíime.“
„Co to melete? A stůjte v pozoru!“
Vojak
„Slintoš“ ledva stál, knísal sa odpredu a dozadu ako perpetum mobile z
hračky snehuliaka, ktorá sa cinkotajúc donekonečna kývala a nie
a nie sa prevrátiť ani zastaviť.
„Vy ste co zač? Nějaký kyvadlo, nebo co?“
„To som ja, súdruh kapitán.
Vojak „Slintoš.“
Čo ma nepoznáte?“
To bola jeho
obligátna veta, ktorú prednášal v situáciách, ktoré neboli celkom kóšer.
Vojak „Slintoš,“ bol jednou z najvýraznejších figúrok Kádrovky. Dnes by
tam pred rozpadnutou budovou Kádrovky, v strede buzeráku opustených
kasární Volarského práporu, mala stáť
jeho socha v životnej velkosti, ako drží v rukách samopal skoro
o hlavu vyšší od neho.
Malý,
s výrazne utekajúcim okom a strašidelným chrupom, vyzeral, že nemá
ani stopäťdesiat centimetrov a podla nás nemal čo robiť na vojne a nie to
ešte u péesákov, kde mali byť tí vybraní. Ale, že vraj bol hlavička bystrá
a v škole povyhrával všetky matematické olympiády, tak neviem. Lebo keď za
námesačných nocí chodil čúrať do skrinky a v strážnej službe chrčiac
onanoval, nevyzeral na matematického génia.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára