Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
Náš
nadpráporčík stál s vodičom pohotovostného UAZu v križovatke
na kopčeku za námestím, keď zrazu začuli, ako spoza kopca kvičí Tatra.
Hukot a rev na plné točky vytočeného motora dávali tušiť, že približujúce
sa auto má riadne naložené, že šofér mu dáva riadne za krk, že Tatra dostáva
řádný kapky.
„Kuhrva, kuhrva, vojáku,
sjeďte to kousek níž.
Tohle jedou lesáci
a je lepší se jim vyhnout.“
Zišli teda
kúsok ďalej, lebo stáli hneď vedla, do cesty vytŕčajúcej, budovy požiarnej
zbrojnice. To sa už dolu kopcom valila Tatra modrej farby. Nebola to však
preťažená lesácka súprava s naloženým drevom rútiaca sa dolu k námestiu.
Bola to modrá vyklápačka z práporu, ktorou sa vyvážali smeti
z kasární. S nemým údivom sa nadpráporčík pozeral, ako vodič
nezvládol myšičku okolo zbrojnice a hodný kus z jej rohu odhryzol.
Rozbitá
Tatra a rozbúraná požiarna zbrojnica neboli jedinou súčasťou dane za dusno
pre staré kusy, ktoré nám dôstojníci za zhodenú korbu vetriesky narobili. Súčasťou
bolo aj viacero búračiek a mimoriadnych udalostí na pohraničných rotách
a cestách Sušickej brigády, ktoré spôsobili neskúsení a zle vycvičení
noví vodiči.
Cestou do
Prachatíc na ceste plnej zákrut, bola jedna obzvlášť zákerná. Mala aj svoje
meno, volala sa Americká. Cez Druhú svetovú vojnu tu havarovali a zahynuli
americkí vojaci, ktorí tento kus západných Čiech oslobodili. Na túto cestu sa
vybral náš nadpráporčík, aby preskúšal či je nováčik schopný prevziať po starej
páke, odchádzajúcej do civilu, šoférovanie štábnej tisícdvestotrojky.
To že
dvanásťstotrojka do kopca skoro zdochla, lebo bažant sa bál preraďovať
rýchlosti, nebolo až takým počinom, aby to nadpráporčíka vyviedlo z miery.
Veď mal rád pomalú a opatrnú jazdu. No keď bez zaradenej rýchlosti dolu
kopcom preleteli Americkou zákrutou na troch kolesách, to už upútalo jeho
pozornosť. Tolkokrát si spotenú brigadírku neutieral za celý život, hoci si ju
utieral neustále.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára