Koleso

Úryvky z knihy  

STRÁŽILI SME REPUBLIKU

Poučený touto strašidelnou príhodou a presvedčený skutočnosťou, že zo mňa nikdy šofér náklaďákov nebude, ma zveril do rúk inštruktorovi.

            Dlhý vyziablo-kostrbatý Slováčisko, tuším tiež z Bratislavy, na ktorom každá uniforma vždy plápolajúc visela, s divným krokom, akoby bol posraný, lebo nohy v kolenách takmer nezohýbal, no s večným úsmevom, pri ktorom mu z gamby Micka Jagera  vyliezali konské zuby, ma časom s nekonečnou trpezlivosťou vypiplal na hltača kilometrov v tej šialenej veci menom Praga V3S. Preto, že moje vynikajúce schopnosti špecialistu polovodiča boli všekasárensky známe, jazdili sme vždy na konci kolóny a nevadilo, ak sme sa jej aj na niekolko kilometrov stratili z dohladu.

Toto sme po čase, keď som už riadenie vetriesky zvládal, využívali na rôzne vylepšenia nášho vojenského života nákupmi v obchodoch, ktoré sme cestou míňali. Preto naša „Slovenská národná rada“ bola celkom slušne zásobená rôznymi pochúťkami, od melónov a cukroviniek, až po cigarety.

            Dobiehajúc kolónu vojenských áut, po jednom z nákupov, sme tomu slušne nakladali, až kým sme nedobehli posledné auto v kolóne stojace v zákrute, preto sme zbytok kolóny nevideli. Zastavil som kúsok za ním a čakali sme, až sa kolóna zase pohne. Dosť dlho sa nič nedialo, preto inštruktor sa išiel pozrieť, čo sa to vlastne deje. Kolóna tam nikde nestála a osádka vozidla stojaceho pred nami nikde. Začali sme ich teda hladať, lebo žiadne U.F.O. – lietajúci tanier, sme nezahliadli a tak určite budú niekde v húštine ulavovať svojim útrobám.

Aj sme ich našli, ako hore riadnym zrázom tlačia velké koleso so šípovým vzorom. Najprv nás ani len nenapadlo, že to koleso by mohlo byť z ich auta. Keď sa s ním však vytrepali až hore na cestu, sme sa skoro zešťali smiechom. Fešákom sa z auta uvolnilo vonkajšie koleso zadnej dvojmontáže a rútiac sa dolu kopcom, zastavilo sa až na povale drevenej šopy, ktorej strechu svojím nárazom otvorilo, ako kádečko - vojenskú konzervu.

            Konečne som za vodičské umenie cielom posmeškov nebol iba ja jediný a rozprávalo sa aj o niekom inom, ako o mne. Prvýkrát som sa cítil už ako supervodič. Možno, že aj Super Mário Bros by bol super malý Supermanov supervodič.

                                                           

Informácie na mail adrese:

strazilismerepubliku@gmail.com