Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
„Súdruh major, behom mojej služby sa nič zvláštneho nestalo.
Len sa nevie, kde sú dva samopaly.“
„No nazdar!“
„Zdar súdruh major.“
„A vy jste co? Vožralej“?
„To som ja, súdruh major.
Vojak „Slintoš.“
Čo ma nepoznáte?“
Major „Mazák,“
náš velitel péesáckej polepšovne Kádrovky, ras jak ďas, ale rovný a férový
chlap. Ramenatý, strednej postavy s rozhodnou knísavou chôdzou medveďa,
na oválnej tvári široká sánka so zaťatými zubami, cez ktoré cedil svoje úsporné
slová. Večne zachmúrený s prižmúreným ostrým pohladom, z ktorého sa
len velmi ťažko dalo čítať, čo má za lubom a čo chystá, akoby neustále
premýšlal. Slušný samorast. Nebol k nám nijako milý, ale z jeho
jednania nikdy nešla zloba, ani zášť a preto sme ho s prirodzenosťou
rešpektovali. Keď vošiel na rotu všetci a všetko len tak lietalo.
„Máte tady bodrel,
že by se zde mohli krokodýli rodit!“
-bola
jeho oblúbená veta na uvítanou. Ten si vedel poriadok aj nastoliť aj udržať.
Ten nás péroval tak, že by aj hardtail môjho chopperu začal pružiť. No nikdy
nikoho neurážal, ani neponižoval, ani nezhadzoval, ale ani som nikdy nevedel,
kedy si ešte robí srandu, alebo už to berie vážne. Vojnu nijako moc nežral, iba
nás vlčákov držal na krátko, aby sme mu nevyliezli až na hrb. Pri hovore ledva
otváral ústa a brada sa mu takmer nehýbala, ale keď hlasito zahrmel, to
bolo ako údery božieho kladiva na čertovu nákovu.
O jeho
pohnutom osude sme nemali ani tušenia a asi by nás to vtedy ani moc
nezaujímalo. V Šesťdesiatomôsmom nechal plne vyzbrojiť péesácke obrnené
transportéry, ktorým vtedy velil a po podpísaní neutrality s nimi
odišiel do lesov pripravený brániť svoju republiku proti cudzím votrelcom,
proti červenej horde. Počas normalizácie mu to jeho spolusúdruhovia nemohli
spočítať, pretože bolo málo príslušníkov Pohraničnej stráže a tak ho
nechali slúžiť so zarazeným postupom.
Asi aj on
dostal Kádrovku do vienka za odmenu. Tu mal pod velením rôznych pacientov s
jedinou diagnózou antivojenstvo, ktorí mnohokrát mali iba jeden závit, aj
to iba otlačený od vojenskej čapice. Dnes si vôbec neviem prestaviť, ako by sme
my Kádrovácka cháska sotva dvadsaťročných roztopašných faganov ubránili
republiku, čo i len na jeden deň, veď mobilizácia záložákov by trvala
určite dlhšie.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára