Translate

11. 12. 2013

Major Kádrovky


Úryvky z knihy  
STRÁŽILI SME REPUBLIKU

„Súdruh major, behom mojej služby sa nič zvláštneho nestalo.
Len sa nevie, kde sú dva samopaly.“
„No nazdar!“
„Zdar súdruh major.“
„A vy jste co? Vožralej“?
„To som ja, súdruh major.
Vojak „Slintoš.“
Čo ma nepoznáte?“

Major „Mazák,“ náš velitel péesáckej polepšovne Kádrovky, ras jak ďas, ale rovný a férový chlap. Ramenatý, strednej postavy s  rozhodnou knísavou chôdzou medveďa, na oválnej tvári široká sánka so zaťatými zubami, cez ktoré cedil svoje úsporné slová. Večne zachmúrený s prižmúreným ostrým pohladom, z ktorého sa len velmi ťažko dalo čítať, čo má za lubom a čo chystá, akoby neustále premýšlal. Slušný samorast. Nebol k nám nijako milý, ale z jeho jednania nikdy nešla zloba, ani zášť a preto sme ho s prirodzenosťou rešpektovali. Keď vošiel na rotu všetci a všetko len tak lietalo.
„Máte tady bodrel,
že by se zde mohli krokodýli rodit!“
            -bola jeho oblúbená veta na uvítanou. Ten si vedel poriadok aj nastoliť aj udržať. Ten nás péroval tak, že by aj hardtail môjho chopperu začal pružiť. No nikdy nikoho neurážal, ani neponižoval, ani nezhadzoval, ale ani som nikdy nevedel, kedy si ešte robí srandu, alebo už to berie vážne. Vojnu nijako moc nežral, iba nás vlčákov držal na krátko, aby sme mu nevyliezli až na hrb. Pri hovore ledva otváral ústa a brada sa mu takmer nehýbala, ale keď hlasito zahrmel, to bolo ako údery božieho kladiva na čertovu nákovu.
O jeho pohnutom osude sme nemali ani tušenia a asi by nás to vtedy ani moc nezaujímalo. V Šesťdesiatomôsmom nechal plne vyzbrojiť péesácke obrnené transportéry, ktorým vtedy velil a po podpísaní neutrality s nimi odišiel do lesov pripravený brániť svoju republiku proti cudzím votrelcom, proti červenej horde. Počas normalizácie mu to jeho spolusúdruhovia nemohli spočítať, pretože bolo málo príslušníkov Pohraničnej stráže a tak ho nechali slúžiť so zarazeným postupom.
Asi aj on dostal Kádrovku do vienka za odmenu. Tu mal pod velením rôznych pacientov s jedinou diagnózou antivojenstvo, ktorí mnohokrát mali iba jeden závit, aj to iba otlačený od vojenskej čapice. Dnes si vôbec neviem prestaviť, ako by sme my Kádrovácka cháska sotva dvadsaťročných roztopašných faganov ubránili republiku, čo i len na jeden deň, veď mobilizácia záložákov by trvala určite dlhšie.



Informácie na mail adrese:

Žiadne komentáre: