Sokolík

Úryvky z knihy  

STRÁŽILI SME REPUBLIKU

Podobná príhoda, ako mne, ale s inými rodičmi a s iným chlpáčom, sa odohrala v domácnosti rodinných priatelov môjho kamaráta motorkára. Rodina sa skladala zo samých vedátorov a myslitelov, ktorí večne zažraní v odborných knihách, trávili večery bez televízora, v nekonečných odborno-vedeckých debatách. Nikto z rodiny nefajčil a už vôbec nepil a jedinou zábavou im bolo obcovanie s vedomosťami.

Hlava rodiny, otec, vždy sedával v rohu obývačky v pohodlnom hlbokom kresle s opierkami na hlavu, pri ktorom stávala lampa na čítanie. Tu lúskaval jedno vedecké dielo za druhým a nikto z rodiny sa nikdy neopovážil do toho kresla sadnúť, dokonca ani vtedy, keď nebol doma.

Práve do tohto kresla jedného dňa ležérne vhupol miláčik, ich hipisácky nasmerovanej dcéry, ktorá zjavne ignorovala rodinné tradície vo výbere životných partnerov a do domu posvätného kludu priviedla podobné vlasaté a zarastené indivíduum, akým som bol aj ja.

Chlapec zjavne nechápal vážnosť situácie, ktorú jeho príchodom žena jeho srdca v rodine spôsobila a už vôbec nezvládol svoj počin. Pred prekvapenými rodinnými príslušníkmi, ktorí s nemým úžasom pozorovali celý dej, rozšafne vhupol do zakázaného kresla, vyložil si obuté nohy na stôl, obrátil sa na domáceho pána a pohodiac svojimi obrovskými dredami, čiastočne prekrytými pestrofarebnou štrikovanou čapicou ako od Boba Marleyho, smerom k nemu s podivne vyzerajúcou cigaretou v ruke povedal:

„Daj iskru! ... Sokolík!“

            Túto príhodu som tak často a rád s velkým nasadením rozprával, až ma začali niektorí motorkári volať Sokolík. Aj v šoubiznise sa tá príhoda uchytila. Dokonca som ju raz videl rozprávať jedného slávneho českého herca, ktorému sa akože stala, ale záver mu akosi nevyšiel.

Inak rozprávanie cudzích príhod - akože svojich - v šoubiznise je velmi rozšírená neplecha. Na jednom festivale som sa na recepcii pre V.I.P. – nesmierne najdôležitejší ludia planéty,  pristavil pri hlúčiku zabávajúcich sa mladých muzikantov, kde jeden z nich rozprával neuveritelné príhody. Keď skončil s ďalšou jednou príhodou z môjho života, som sa ho spýtal či vie, o čom hovorí. Suverénne odpovedal, že áno. Tak som mu len povedal:

„To je o mne“!

Informácie na mail adrese:

strazilismerepubliku@gmail.com