Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
Keď som sa
potom, po mnohých rokoch, túlal kade-tade po svete a videl som, ako spolu
v jednej krčme sedia bývalí nepriatelia Nemci a Česi, Taliani a
Maďari, Rakušáci a Slováci, Francúzi a Poliaci, Gréci a Bulhari,
Turci a Rumuni, Škandinávci a Rusi a k tomu Beneluxáci,
Španieli, Švajčiari, Angličania aj s Američanmi spolu s emigrantami
z Československa, ktoré už neexistovalo i hocibárzdo iný, tak vtedy
som si na ten výjav zo Šumavy vždycky spomenul.
Pri pohlade na
tú zbierku cudzincov ma zakaždým napadlo, že dnes tu spolu pijú a zabávajú
sa, no zajtra sú na písknutie svojich papalášov schopní v nezmyselnej
vojne po sebe strielať ako šialenci. Vtedy som si uvedomil, ako blízko sme na
Šumave k tomu prúseru stáli. Uvedomil som si, že v tej dobe
relatívneho mieru sme vlastne stáli v prvej línii tretej svetovej vojny.
Vojny dvoch svetov.
Zrejme
tie ostnaté drôty sú niekde hlboko v nás zarastené neschopnosťou pochopiť
jeden druhého, čo i len trošku odlišného farbou, rečou, tradíciami... Veď
ako inak vysvetliť rozdelené Katalánsko, na cestách ktorého sú roztečenou
farbou znečitatelné ukazovatele smeru napísané vo francúzskom
i španielskom jazyku a ja neborák som preto zablúdil do nočného motorestu
blízko znárodneného Baskicka plného španielskych dýk, ktoré sú po otvorení
velké ako malý meč, na múre ktorého bol nápis LA VIVA ETA. Tiež si neviem
vysvetliť rozdelené Írsko, v ktorom nepochopitelne už stáročia každoročne
Oranžisti dráždia svojich porazencov. Aj anglická hranica v Gibraltare je
mi akosi divná. Aj ostnatým drôtom rozdelený Cyprus a vojnou rozdelená
Juhoslávia mi akosi nejdú do gebule. Ale ako vysvetliť, že sme dopustili
rozdelenie Československa? Zánik mojej vlasti!
No! Možno je to
nakoniec aj dobre, že sme sa nachvílu rozišli. Češi si mysleli, že nás Slovákov
musia za sebou ťahať a preto sa im nedarilo tak, ako by chceli
a Slováci si zase mysleli, že Češi nám nechcú nič dovoliť a preto sa nám
nedarilo tak, ako by sme chceli zase my. Ale dnes, po dvadsiatich rokoch
samostatnosti, už oba národy dobre vieme, že tak to nebolo, lebo oba sa máme
rovnako dobre zle. Preto sa opäť môžeme spojiť a bez výčitiek vo svornosti
a jednote v jednej republike spolunažívať tak, ako nám to Svätopluk radil,
keď sme boli ešte jeden národ a žili sme vo Velkomoravskej ríši pokope.
Napriek tomu
je ale dobre, že po našej Šumave sa už neplazí dlhý had ostnatého plotu
a vy moji synovia a iní mladí chlapci, ho už nemusíte so zbraňou
v ruke strážiť a strielať do ludí, ktorí chcú žiť inde a inak.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára