Čaj ze Startek

Úryvky z knihy  

STRÁŽILI SME REPUBLIKU

Pred Vianocami sme sa všetci vodiči dohodli, čo sme spolu ťahali partu, že si necháme poslať balíky k Vianociam s dostatočným predstihom, aby sa nestalo, že nejaký dôjde oneskorene po Vianociach. Všetky dobroty z balíkov sme potom spolu s tými pašovanými zásobami, čo sme doviezli z jázd, ukladali v Pionierskej klubovni, lebo tam by nikoho ani vo sne nenapadlo niečo také hladať.  Do klubovne Mladých strážcov hraníc sme sa schádzali vysoko konšpiračným spôsobom. Žiadne skupinky, ale jednotlivo, každý sám, oklukami, potichu. Dbali sme na totálne zatemnenie, ako v Londýne počas vizít Luftwaffe. Nikto netušil, že sa tam už hodne dlhú dobu schádzame.

Pionierska klubovňa - drevený barak postavený ešte v časoch, keď Žižka mal obidve oči, umiestnený v kúte kasární, bolo miesto, kam sa chodievali miestne deti a deti zo širokého okolia hrať na pohraničiarov a tým sa už od malička pripravovať na službu vlasti. Schôdzky mali občas a tak klubovňa bola väčšinu času nevyužívaná a tým pádom bez kontroly. Vedúcim pionierskej skupiny bol jeden z nás, vodič, ktorý klúče od nej neodovzdával a tak sme mali do klubovne neobmedzený prístup.

Vianoce sa blížili a zásoby sa zväčšovali a zväčšovali. Nikto z nás netušil rozsah a zloženie všetkých možných a nemožných dobrôt. Od polovníckych klobás, donesených najzápadnejšie žijúcim členom nášho vianočného bratstva Pepom, až po halušky s bryndzou, ktoré som dodal ja, ako najvýchodnejší brat. Je síce pravda, že vychladnuté a uležané vyzerali, akoby ich už niekto, niekedy, niekolkokrát zjedol, ale tam chutili najmä domovom.

Rodičia sa museli naozaj obracať a perne snažiť, aby nám spríjemnili Vianoce na vojenčine aspoň nejakými dobrotami. Viem, že to dnes bude znieť neuveritelne, ale za socializmu sa ananásy predávali jedine pred Vianocami a to každý, kto si vystál niekolkohodinový rad v zelovoci, si mohol kúpiť iba jeden, viac nedostal. Figy a mandarinky takisto boli iba na Vianoce a to sa predávali iba tie s tou odporne hrubou šupkou s kôstkami velkými ako z čerešní.

S banánami to bolo trošku lepšie, v Prahe sa dali kúpiť niekedy aj bežne v roku. Odtial mi ich otec nosil už za detstva, keď v Bratislave ani len srnky netušili o banánoch. Kto chcel dostať u mäsiara nejaké lepšie mäso a niekedy aj hocijaké, musel ponúknuť na výmenu iný nedostatkový tovar, ktorý zase mäsiari vymieňali za ďalší.

Ale zase na druhej strane to, že sme neboli prežraní malo aj výhodu. Nemuseli sme tak často chodiť na toaletu, lebo ani toaletný papier sa nedal kúpiť a tak si ludia vytierali zadky Mäkčenou Pravdou – v rukách si pošúchali útržok stránky z novín komunistov menom Pravda.

Pravda bola aj to, že ak sa zohnal toaletný papier, ale nie ten tenký, cez ktorý pri utieraní zadku prebehol prst až do análu, ale ten dvojitý, tak sa o ňom hovoril vtip, že ten druhý, pridaný papier je kópia pre ÚVKSČ – Ústredný Výbor Komunistickej Strany Československa.

Také nám vždy krásne nachystali Vianoce naši proletárski vodcovia a to neustále vyhlasovali, že plány komunistov sa plnia na sto percent, asi sme mali iné percentá ako proletári na západe, lebo tí si kúpili čo len chceli a možno sme mali iba zlý plán – budovať komunizmus.

 Až v deň Vianoc sme to všetko, čo nám rodičia pozháňali a čo sme si v bufíkoch Tatier prepašovali naaranžovali na jedálenské stoly, na ktorých sa pionieri hrávali spoločenské hry. Bola toho slušná hŕba. Oslávili sme tam nielen štedrý večer, ale i celé vianočné sviatky, tak, že sme ani nemuseli chodiť do jedálne na stravu a ešte nám zostalo sladkostí na dlhší čas mlsania.

Pri tom všetkom veselení a bláznení u Mladých strážcov hraníc zrazu dostal jeden pacient s diagnózou bláznivý „Játro“, nekonečný nápad. Tvrdil, že u nich naozaj drsní chlapi pijú čaj ze Startek - lacné cigarety v prevedení s filtrom, alebo bez filtru. My zo Slovenska sme kasárne zásobovali zase Bystricami a Detvami, čo boli strašne lacné cigarety extra kvality v krabičke o velkosti zhruba dvoch zápalkových škatuliek postavených za sebou.

No, čaj ze Startek musel byť ze Startek a je to naozaj sila. Pri každom hlte sa zastavovalo srdce od prívalu vyluhovaného nikotínu z toho lacného tabaku. K tomu plné ešusy kávy a nekonečné množstvo cigariet, ktoré Pepo fajčil tak, že si jednu takmer zapaloval od druhej a my pacienti sme ho napodobňovali, šak nejsme žádne béčka né, mali za následok, že hrdina pitia nápoja drsných chlapov zostal nakoniec sám. Nikto s ním to už piť nechcel.

Ďalším chlapským potužovákom bolo hriatô na môj spôsob, lebo som ho pripravoval, tak, ako som si to zapamätal z detských čias. Výsledkom bol nápoj, ktorý sa musel piť so zatajeným dychom a zavretými očami, lebo pri nadýchnutí hrozilo udusenie kašlom a pri vydýchnutí do pohára, hrozilo vypálenie očí.

Informácie na mail adrese:

strazilismerepubliku@gmail.com