Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
Veselosmutnoveselé
príhody dobre zlého vojaka péesáka.
Príhoda,
v ktorej sa niekto spoznal je fiktívna a osoby v nej sú vymyslené.
(Jedine,
že by to bola pravda!)
Toto nie sú
dejiny pohraničnej stráže, ani jej kronika.
Sú to len spomienky jedného z nich, ktorý ač nerad sloužil, rád
vzpomíná, ako sme za čias železnej opony, „Vtedy na západe“ Československa, my
sotva dvadsaťroční chlapci, na oltár vlasti položili kus svojich životov.
Nepamätám si
už mesiace ani dni. Pamätám si len chvíle a príbehy, ich podstatnú časť.
Príbehy, ktoré po nás zostali, v ktorých mená a hodnosti už dávno nie
sú vôbec dôležité. Príbehy, ktorých sme boli súčasťou a v ktorých sme
žili svoje životy v životoch iných.
Dnes po viac
ako tridsiatich rokoch by bolo pochabé tvrdiť, že všetky sa stali tak, ako ich
rozprávame. Niektoré sa časom, dlhoročným rozprávaním, pretavili. Niekde sa
trochu pridalo na šťavnatosti, niekde sa trochu nafúklo a niekde sa čo to
zabudlo. Niečo už navždy prebolelo a niektoré príhody časom zapadli prachom
a potom rozprávané inými, sa opäť vynorili zo zabudnutia.
Podstata
všetkých príbehov povinnej dvojročnej vojenskej služby však zostala. V
úprimnosti vzťahov priatelstva a kamarátstva, ktoré vznikali medzi mladými
mužmi z rôznych kútov Čiech, Moravy a Slovenska, z rôznych
sociálnych vrstiev, s rôznym vzdelaním, rôznymi
svetonázormi, rôznymi rodnými jazykmi a z rôznych národností
i etnických skupín.
Celý náš nedobrovolný pobyt za
bránami kasární bol tak isto tragikomický, ako toto rozprávanie. No
z tragédie, ktorá nás postihla, sme svojou mladíckou chuťou do života
urobili jednu velkú komédiu. Je však smutné, že niektorí z nás to neprežili.
Donútili nás
žiť v uzavretých komunitách, vytrhnutých od rodín a ďaleko od
svojich priatelov, kde každý sa musel po svojom vyrovnať so svojím osudom.
Na mnohých sa to obdobie podpísalo na ich zdraví a mnohých to poznamenalo
na celý život. Ukrátili nás o jedny z najkrajších rokov našich
životov, ale na oplátku za túto, pre niektorých značnú, stratu, sme dostali
rýchlo kurz dospievania, zodpovednosti, samostatnosti, súdržnosti a oddanosti,
aký dnes už mladí muži nepoznajú.
NO MY SME TO ZAŽILI !
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára