Šumava

Úryvky z knihy  

STRÁŽILI SME REPUBLIKU

Pokial vojaci z roty s lopatami zhadzovali niekolkotonový náklad uhlia z auta, vyškriabal som sa na vŕšok nad rotou. Chystal som sa ulavil si na tele. Pamätajúc však, ako sa kamošovi na čundri tesne minúc jeho mužskú pýchu do prďáša zahryzla vretenica,  opatrne som sa predieral k výhodnému postaveniu. A tu zrazu za horizontom, otvorila sa nebeská scenéria ako z rozprávky. Naskytol sa mi úchvatný rozhlad ako z Olympu. Taký výhlad, že mi až dych zastavovalo a srdce stískalo. Úžasný kus Šumavy, nádherný kus Země České. Už viem, prečo majú takú peknú hymnu.

V mieste bokom od lesa, kde priesek otvoril krajinu hneď pod temenom obrovského skaliska, na vŕšku ktorého viac viselo, ako stálo, niekolko pokrivených borovíc  sa objavilo úzke údolie. Jeho úbočie porastené trávou plné húštin, kríkov čučoriedok, malinísk a skál, po ktorých sa plazili korene stromov, sa ťahalo dolu k riečke, kde stála zrúcanina mlynu, ku ktorej viedol drevený most.

Na druhom brehu, hneď na kraji zrázu, ktorý sa prudko zvažoval do okolo riečky sa tiahnuceho údolia, sa rozprestierala nádherná lúka, na ktorej sa pásli kravy. Ich zvonce a spiežovce bolo počuť až ku mne. Za ich pastvinou sa dovysoka tiahol tmavý les strácajúci sa v záplave slnka.

Obrázok ako z alpskej reklamy bol tak dokonalý, že ak by spoza stromu vyšla fialová krava s nápisom Milka, určite by som nebol prekvapený a jednu si od nej vypýtal.

Za riečkou sa údolíčko rozširovalo na široké, rozlahlé údolie, sem a tam posiate mladými smrčkami, ktoré sa ním do dialky dvíhali do riadne hustého lesa, rozprestierajúceho sa na mnohých vŕškoch a kopcoch. Tam niekde v dialke, bola Čiara deliaca dva svety.

Z jedného konca na druhý sa celým údolím vinula cesta prechádzajúca hustými lesmi, po ktorej som prišiel. Na jednej strane obchádzajúc holý kopec, akoby vychádzala zo skaly, lízla velkú rozsadlinu a niekde približne v strede údolia pretínala cez kamenný most riečku. Tu sa v prudkej zákrute skrútila k malému jazierku, okolo ktorého sa obtočila popri čupiacej smrečine a zmizla v hustom poraste ihličnatých velikánov smerom k nekonečnej slati.

To všetko sa v nedohladnej dialke stretávalo s blankytne modrou oblohou, sem-tam posiatou bielymi mrakmi všemožných divotvorných tvarov. Úplne v dialke v hmlovom opare, ako keď sa po daždi vyparuje les, sa vypínal velký masív vrchov, kopcov a hôr týčiaci sa na horizonte. Viac, ako vidieť, ho bolo skôr cítiť, ako sa za hmlovinou vypína do výšok a len s ťažkosťami sa dali rozoznať jeho vrcholky.

Predo mnou ležal prírodný obraz údolia ako z Tretiakovskej galérie a ja, ako som stál, hneď som si sadol. Ten úchvatný pohlad ma usadil. Nepadol som však na prdel ako podťatý, ako by sa mohlo zdať, ale pekne pomaličky, potichúčky som si opatrne sadol do trávy, aby som ten výhlad neodplašil, alebo aby som sa nezobudil na píšťalku dozorného na Kádrovke.

Za chrbátom, tichúčko hučiac šumom, spievala hora a v pokoji a klude mi pri nohách ležalo samé nebo, nebeský raj. Nadpozemský klud a mier ma akosi rozcitlivel a do duše privial smútok.  Zacnelo sa mi, až mi srdce zovrelo ako v železnej pästi a myšlienky sa mi rozkotúlali po všetkých kamarátoch, frajerkách a do domova k rodičom.

Obrázok ako z Winnetoua. Už mi k tomu obrazu chýbal iba soudtrack, tá čarovná melódia z filmu, keď kamera v Poklade na Striebornom jazere švenkuje po nádhernej scenérii juhoslovanskej prérie.

„Táarárá

tíirárá

tíiráará

tiráraráa.“

Melódia sa mi pomaly vrývala do hlavy a ja som z tej nádhery stratil pojem o čase. Dal som si do úst steblo, ktoré som práve odtrhol z hustého koberca trávy a špárajúc si ním zuby som si podvedome začal tú melódiu cez ne pískať a čakal, kým mi vyložia auto, som pofačieval a čumel na tú nádheru. Pripomenulo mi to úvodné slová filmu, ktoré som si ako dieťa odriekaval namiesto modlitby.

Tak tady jsou, legendární postavy našeho mládí, Old Shatterhand  a Winnetou. Bílý muž, jenž přešel velikou louži, aby na divokém západě našel svou novou vlast a vykonal činy, aby mu přinesla nekonečnou slávu a poslední náčelník Apačů, na kterého už doléhá stín tragiky jeho národa, ale který bez váhání nasazuje život, máli se dopomoci právu k vítězství. Toš vydejme se na pouť nekonečnými dálavami amerických prérijí, hlubokými údolími i po vrcholcích vysokých pohoří a prožijme s nima veliká dobrodružství a nemilosrdné boje za čest a slávu.

Sediac tu a s hlbokými nádychmi a mierne zaklonenou hlavou, som sa snažil dýchať tak hlboko, ako to len šlo, aby ma to nerozplakalo a hladiac na túto, pre mňa západnú divočinu, som si uvedomil? - alebo prial? - že aj ja som ako oni. Tiež som z východu prešiel kus zeme, aby som na západe na dva roky našiel svoj nový domov, kde som mal vykonať hrdinské činy a bez váhania nasadiť svoj život pri strážení republiky a kde som bojoval o svoju česť a dôstojnosť.

„Ešteže som šofér“ –pomyslel som si a tú krásu Šumavy som si mohol takto za krásnych dní vychutnávať a v zimnej slote ma pred ňou chránila kabína mojej milovanej Tatry. Lebo čupieť tu niekde celé noci v službe pod stromom za fujavice - no neviem, neviem a ešte raz neviem.

Mnohí chlapci z pohraničných rôt ju nevolali inak ako Hačava, nebo jí říkali Zkurvená Šumava. Ani sa im nedivím, keď v dlhých službách s ladovo studenou kosou, držiac ju v skrehnutých rukách, museli za akéhokolvek počasia, v lejaku a búrkach, v neskutočných mrakoch komárov, v snehu a mraze strážiť ostnaté dráty republiky. Padajúci únavou a uzimení,  spotení po kilometroch brodenia, sa v hlbokom snehu a celí premočení, trasúc sa klendrou, museli hliadkovať.

Môj úchvatný výhlad na ten neskutočne nádherne krásny prírodný úkaz narúšali iba vysoké konštrukcie strážnych veží stojacich nad plotom z ostnatého drôtu, po ktorom sa v nádhernej krajine chrbátmi vrchov a ich údoliami vlnito tiahla široká škaredá jazva.

Tá ohyzdná jazva mi pripomínala, že i keď je relatívny klud, že hneď kúsok za touto nádherou stoja iní chlapci, v iných uniformách, s inými zbraňami. Že sú tak, ako my pripravení, na písknutie svojich papalášov, pustiť sa do nás tak isto, ako my do nich.

Informácie na mail adrese:

strazilismerepubliku@gmail.com