Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
Jazdenie UAZom
s dôstojníckou osádkou nebol až taký velký odvaz. Nedialo sa v skutku
nič výnimočné. Perfektné ustrojenie na mne strážili nielen samotní dôstojníci,
ale aj mazáci. To malo za následok, že som chodil ako zo škatulky a tým
som si vyslúžil priazeň velitela práporu, ktorému som robil osobného vodiča, čo
sa mi neskôr v mojej prúserárskej kariére hodilo.
S UAZom
som vykonával aj službu pohotovostného vozidla. Znamenalo to, že dozorný
dôstojník práporu, ktorý mal zodpovednosť za celé kasárne, si mohol nechať
pristaviť vozidlo a ísť na kontrolu strelnice, prasečáku, alebo muničáku.
Mnohí dôstojníci zneužívali tieto jazdy na rôzne rodinné nákupy. No náš
velitel, major „Koura“, nie. Ten mal iné zábavky.
Vlastnil
manželku a malú dcérku, ktorá mala hlas chraplavý, ako starý drevorubač.
Keď na mňa prehovorila prvýkrát svojím baritónom Joe Cockera, nedokázal som
skryť svoj úžas. Jedného víkendu ju doviedol do kasární v ružových
šatičkách, aké nosia ruské baleríny a keď si v nich sadla v
autodielni do kýbla s vazelínou, oprašujúc jej zamazané šaty, hovoril:
„To nám zase dneska maminka dá“.
Nie
som si istý, či mu za toto jeho stará naozaj aj dala.
Jeho manželka
bola hodne veselej povahy, veď pracovala ako kelnerka v miestnej putike
a po odchode svojho manžela do služby, poväčšinou zavítala do niektorej
krčmy akejkolvek cenovej skupiny a tu sa oddávala rôznym hrátkam
s domorodými lesákmi.
Preto sa
majorovou najčastejšou zábavkou so služobným autom stalo hladanie manželky od
krčmy k putike. Keď už objavil, v ktorej cupárni sa v tú
noc zabáva, jazdili sme na výjazdové kontroly manželkinej prítomnosti
a stupňa jej rozjasanosti.
Ďalšou
súčasťou povinností pohotovostného vozidla bolo vozenie mazákov a suprákov
od Kádrovky k autoparku do kina na mazácky film. Mazácky film bola koláž -
no teda skôr zlepenec z úryvkov rôznych filmov, pozliepaný zo všetkých
filmov, ktoré sa kedy do kasární dostali a objavila sa na nich akákolvek
zaujímavá nahá ženská časť tela, alebo akt milovania. Prírastky k filmu
pribúdali rad radom v nezmyselných sekvenciách v poradí, v akom tie
filmy do kasární prišli. Prosto sa vždy na koniec mazáckeho filmu prilepila
najnovšia časť s erotikou a bolo.
Raz
dorazila do kasární nová ruská rozprávka, v ktorej sa kúpajúca nahá
princezná v jazere znenazdajky otočila na chrbát a spod hladiny
rozprávkového jazera plného nádherných lekien sa spoza tŕstia vyloupnul
nádhernej černej bobr, ktorý jej sedel presne tam, kam sa všetci vojaci
v nabitej kinosále pozerali.
Mladí to však
videli iba raz, lebo akonáhle premietač začul v sále plnej bažantov
vzrušené výkriky mužstva, zbystril pozornosť a po zistení, že do kasární
dorazil ďalší diel mazáckeho filmu, túto časť filmu okamžite vystrihol
a prilepil k Volarskej koláži – k nášmu mazáckemu filmu. Márne sa bažanti
opätovne tlačili do preplnenej kinosály, úchvatného čierneho kocúra zakusnutého
do podbruška ruskej princezny už nikdy nevideli.
To vidieť
odvtedy mohlo iba oko mazákovo, lebo taká porádná černá baranica, akú mala
ruská princezná, zrejme asi, aby jej na Sibíri cica nezamrzla, by mohla
bažantom dych vyrážať. Toto bol jediný úsek z celého filmu, ktorý si
pamätám, lebo ten jediný trval dlhšie ako sekundu.
Premietanie
mazáckeho filmu bola vždy velká udalosť a tak sa k nemu aj
pristupovalo. Napriek tomu, že film trval iba niečo okolo pätnásť minút,
zúčastňovali sa ho všetci mazáci a supráci, ktorých ku kinosále
pohotovostné vozidlo privážalo a aj odvážalo. Ako mladý som film nikdy
nevidel aj napriek tomu, že som ich do kinosály zvážal. Tej cti vidieť to skvostné
dielo péesáckej kinematografie sa mi dostalo, až po odchode našich suprákov,
keď sme my postúpili do stavu mazáckeho.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára