Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
Kus
západo-južných Čiech počas Druhej svetovej vojny oslobodili americkí vojaci.
K tejto téme nám bol na politickom školení mužstva rečniť, pri
príležitosti výročia týchto udalostí, ich priamy účastník. Bola to vždy velká
udalosť, veď sa oslavovalo výročie ukončenia Druhej svetovej vojny,
v ktorej tých zlých porazili ešte horší. Zároveň sa slávilo výročie
oslobodenia Československa, ako sa familiárne hovorilo Československej
socialistickej republike.
So slovom oslobodenie
treba však narábať velmi opatrne, lebo po bojoch zameraných na porazenie
nemeckej armády a vymanenie Československa spod jarma nacizmu sme sa,
ako by nestačila zrada Američanov a Angličanov z Mníchova, v dôsledku
dohôd uzavretých troma svetovými mocnosťami, na jednej z ich vojnových
konferencií v Jalte, dostali do záujmovej sféry Maršalisimusa Stalina
a tým pádom do jarma komunizmu.
Na tejto
konferencii sa mocnosti dohodli, že Československo oslobodí Červená armáda
a Američania zostanú čupieť pekne za dohodnutou demarkačnou líniou.
Napriek týmto dohodám to neposlušní Američania nedodržali a hnali Nemecov,
kým vládali, línia-nelínia a tak sa dostali aj na územie Československa.
Čo čert nechcel, bolo to takmer celé územie, ktoré po skončení vojny strážila
Pohraničná stráž. Preto oslavovať oslobodenie Červenou armádou na tomto území
nebolo až tak kóšer. Žilo totiž ešte mnoho pamätníkov a ludia predsa
vedeli, čo videli. Preto sa na tomto území oslavy niesli v duchu
sovietsko-americkom. Aj naša prednáška mala mať takýto charakter.
Nahnali nás vo
vychádzkových uniformách do najväčšej miestnosti zámočku
a z vedlajšej miestnosti, kde prebiehala oslava dôstojníckeho zboru
a pozvaných hostí, ktorí podla spevu prenikajúceho spoza dverí, boli už
v hodne povznesenej nálade, vošiel náš rečník.
Starší človek
nízkej štíhlej kostnatej postavy, samá šlacha, žiaden tuk, snedej pleti, so
strhanými rysmi tváre, hnedými krátkymi, jemne preriedenými
vlasami, kostrbatou gestikuláciou a rečou neurčitej národnosti.
V jeho prízvuku základnej Češtiny bolo niečo z nemčiny, angličtiny aj
slovenčiny s výrazným „R.“ Nebolo to však renganie, bolo to niečo z
francúzčiny. Takovej raketovej dědek to byl.
Postavil sa na
pripravené pódium, aby ho videli aj zadné rady príbehu chtivých, mladých
pohraničiarov a pri neustálom mávaní rukami s vypleštenými
očami zhurta začal.
„Kluci, to vám byla paráda.
Američtí hoši na to vlítli a ze skopčáků se jen tak kouřilo, jak utíkali.
Jedna skupina amíků měla na rukávech označení své divize, v kterým byla
zobrazena hlava tygra jak překusuje německej tank Tigr. To vám byli rváči, ti
se s tím nepárali, ti se rvali jako tygři. Nehleděli nikam jinam než
kupředu. Vyhrnutý rukávy, v rukách Tommy guny. To víte, co je, že jo?
Americký samopaly. Ověšený granáty, nikam se nehrbili šli, nebojácně rovně
stále kupředu. Čistili to tady všude kolem,
aby tu nezůstal ani jeden nácek. Dům od domu, ulici za ulicí, jednu vesnici za
druhou, města nevyjímaje. Šli jak dobře namazanej stroj. Jeden kryl druhýho
a celá jednotka zajišťovala svůj předvoj a také si kryla záda. No
radost pohledět.“
To
už vo dverách stál velitel útvaru a spolu s politrukom a ostanými
dôstojníkmi s uznaním počúvali, ako rečník chváli našich
osloboditelov. Sem tam zatlieskali a miestami zajásali a poniektorí
si občas poriadne hrkli z pohárikov. Rečník sa čím ďalej - tým viac
rozohňoval nad bojovým umením osloboditelskej armády a z rukáva
sypal, jednu neuveritelnú príhodu za druhou, za rastúcich ovácií velitelského
zboru.
Všetko plynulo
vo svižnom tempe, už hodne dlhú chvílu. My sme unavene, letargicky takmer bez
záujmu, v polohybernačnom stave ledva držali viečka v stave otvorených
očí. Ak niekomu kvacla hlava do záklonu, alebo do hlbokého predklonu či nebodaj
začal počutelne chrápať, bol v okamihu svojimi spolubažantami zrovnaný do
mantinelov a uvedený do pôvodného polobdelého stavu hybernácie.
Tu zrazu po
dlhšom čase opäť zazneli slová Američania a Americká armáda. V tom momente
väčšina nie až tak opitých dôstojníkov precitla a okamžite vytriezvela.
Tým už hodne spitým to bolo úplne jedno „co to ten tajtrlík kecá.“ Akí
Američania? Aká Americká armáda? Toto je politické školenie vojska Ministerstva
vnútra, školenie budúcich poddôstojíkov Pohraničnej stráže.
Zabudli už, že
prednáška mala byť o skutočných osloboditeloch týchto končín
a unesení velkým hrdinstvom v príbehoch si mysleli, že rečník už
dávno prešiel od Američanov k Rusom a popisuje skutky udatnej
Červenej armády. Rýchly zásah dôstojníkov ukončil jeho prednášku,
lebo velitel práporu opakovane už kričal:
„Sundejte toho tajtrlíka od kecpultu!
Sundejte ho od toho kecpultu!
Sundejte ho od toho pryč!
Sundejte ho pryč!
Nebo ho sundám já!“
Politické
školenie mužstva skončilo a my sme boli politicky oslabení
o vedomosť, že aj Americká armáda aj Američania sú minimálne takí
istí hrdinskí hrdinovia, ako aj hrdinsky hrdinní hrdinovia sú Rusi
a Červená armáda, ako sme ich poznali z ruských filmov Horiaci sneh,
Oslobodenie, Príbeh ozajstného človeka, Kapitán šťastnej Šťuky, Balada
o vojakovi, A rána sú tu tiché, Sevastopol, Osud človeka
a Posledný výstrel.
Aha! Ten
posledný je iná kovbojka, ale aj tam bolo rudých až-až. Americké filmy
Zachráňte vojaka Ryana a Bratrstvo neohrozených neboli ešte vytvorené
a asi preto nám ich nepremietali, inak pevne verím, že by nám ich pustili.
Celý kotúč ... na nohu ... pekne zvysoka.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára