Pomsta

Úryvky z knihy  

STRÁŽILI SME REPUBLIKU

Nadišiel čas skúšok a s ním spojená absolventská jazda, na ktorej nás preskúšavali rôzni dôstojníci. Mňa si úplne náhodou vybral náš velitel čaty. Všetci sme ho nenávideli a volali sme ho „Ušaté torpédo,“ lebo jeho odstávajúce uši, velké ako tatranské lopúchy, mu z hlavy vytŕčali až tak, že v behu za ním vytvárali závetrie.

Naša nenávisť bola natolko velká, že by ho bol každý z nás, v prípade vojnového konfliktu v okamihu odzadu odbachol. Aj sme sa na túto tému bavili na politickom školení mužstva, kde sme sa však s lútosťou a značnou nevôlou dozvedeli, že v prípade vojny by sa všetci velitelia okamžite vymenili, aby nedochádzalo presne k takýmto situáciám.

            Poručík „Ušaté torpédo“ nás preháňal ovela viac, ako ostatní velitelia čiat svoje čaty, lebo túžil po titule vzorná čata a povýšení. Ak sme niečo nezvládali podla jeho predstáv, hnal nás aj v našom osobnom volne, ako zduté kozy.

Tak a teraz nadišiel čas krutej pomsty, lebo on si vybral mňa, aby mi dal za vyučenou a tak teraz ja vyučím jeho. Po skúšobných jazdách na UAZe, GAZe a traktore sme nasadli do vetriesky. Jeho chytáky v podobe príkazu odbočenia do zákazu vjazdu, alebo do protismeru jednosmerky a iné geniálne srandičky som úspešne prekonával, až mi v poslednej chvíli prikázal odbočiť doprava, dúfajúc že som si dopravné značky nevšímal. Oko mladého vojaka je však velmi ostražité, vycvičené na najjemnejšie zmeny pohybu stebla trávy, preto som dobre vedel,  že tam odbočiť môžem.

Poručík „Ušaté torpédo,“ unudený z toho, že všetko s prehladom zvládam, bol v predklone lakťami opretý o svoje dôstojnícke kolienka. Čiapku si už dávno odložil na kryt motora a  aj oči mu už sem-tam poklipkávali. Nemohol mi prihrať na lepši smeč, ani keby písal scenáre do amerických filmov. Kludne s prehladom by som zákrutu zvládol aj tak, ako sme boli, ale šanca je šanca a nevyužité príležitosti sa nevracajú. Hamstol som teda riadne na brzdu, aby som si akože do zákruty pribrzdil a bezpečne ju zvládol.

            Rana ako z dela, až kosti zaprašťali. To si poručík „Ušaté torpédo“ tresol svoju dôstojnícku hlávku o rám predného okna vetriesky. V okamihu ho to z polospánku prebralo a oko zaslepené pramienkom červenej krvi tečúcej mu z rozdrapeného čela, dávalo mu jasné znamenie STOP, že skúšobná jazda týmto práve skončila.

Vetriesky mali na rámoch predných okien ocelové klučky, pomocou ktorých sa dalo okno vyklopiť a tak v horúčavách vetrať. S týmto som akosi nerátal a je len šťastie, že to skončilo iba malým poranením, ale pomsta chutí sladko aj takto za čerstva a nemusí byť vychladená.

Informácie na mail adrese:

strazilismerepubliku@gmail.com