Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
Strážili sme,
strážili, ale neustrážili. Ani socializmus, ani Československo, moju vlasť.
Ploty ostnatého drôtu z hraníc zmizli a po nikom už zo samopalu
nestrielajú, keď uteká do zahraničia z našej republiky. Heslo
pohraničiarov „Neprojdou!“, dávno úplne tiež stratilo svoj zmysel. Vo mne
zostal iba pocit lútosti nad dvoma zbytočne stratenými rokmi, ale zároveň
nádhernými rokmi - jednými z nezabudnutelných.
Roky, keď
so mnou hrali hru na vojakov a lusknutím prstov som musel dospieť - stať
sa dospelým. Roky, keď sa z nás snažili urobiť vojakov a vykresať
z nás skutočných chlapov, ale naučili nás len zo všetkým vybabrať a
všetko robiť jenom jako. Roky, o ktoré ma nenávratne obrali a roky, v ktorých
som získal naozajstných priatelov na celý život, s ktorými som zažil
neuveritelné príhody. Ešte aj po tridsiatich rokoch to bolí, keď už
s nepriatelským Nemeckom a Rakúskom, na hraniciach ktorých sme
strážili republiku obohnanú ostnatým drôtom, sme jedna únia.
Uchovajme
preto svoje spomienky pre deti detí, našich detí, aby deti vedeli, ako to
naozaj bolo, aj keď o tom rozprávame srandistické príhody, aby sa
nezabudlo, ako sme vtedy žili a na ostnaté drôty i vedúcu silu v
spoločnosti, ktorá ich okolo nás natiahla, aby navždy bolo jasné, že u nás
už nikdy
N E P R O J D O U ! -že republiku si ustrážime a keď
bude treba, so zbraňou v ruke a za budúcnosť našich detí, aj život
položíme.
Komunizmus je
utópia, ale socializmus bola nádherná myšlienka, postavená však na zhubnej
ideológii Maxa a Engelsa. Podla nej, jedine proletariát, má právo vládnuť
ostatným vrstvám spoločnosti a hodnotnejšia rasa, má právo vyhubiť menej
hodnotnú, v záujme získania životného priestoru tak, ako nám to vodcovia
svetového proletariátu Lenin, neskôr Stalin a v inom odtieni
socializmu národného, Hitler, predviedli.
Je len našou
vinou, že sme varovné slová Karla Kryla o kapitalizme, ktoré predniesol vzápätí
po Nežnej revolúcii nebrali vážne a možno naša šťastná budúcnosť, už
navždy zomrela na osemdesiatom ôsmom kilometri československej dialnice, kde
tragicky zahynul Alexander Dubček, vodca Pražskej jari, na ideáloch ktorej sme
zrejme mali stavať našu budúcnosť. A je len našou chybou, že sme sa
nepoučili z dávnej minulosti, keď sme ešte žili ako jeden národ vo Velkej
Morave a nežijeme v jednote spolu svorne a verne.
Na priatelov
zo západu, ktorí nás opakovane v Mníchove a Jalte zradili a priatelov
z východu, ktorí nám opakovane predviedli, ako to s nami myslia, sa
po týchto skúsenostiach moc spoliehať nemôžeme. Znovu nás obetujú, ako obetných
baranov a využijú v prospech svoj, kedy len budú chcieť. Sme len sami
so sebou a navzájom máme iba jeden druhého.
Musel by tu
ale povstať nový myslitel, ktorý by vytvoril novodobú ideológiu socializmu bez
nenávisti a zloby a nový vodca národa, akým bol Masaryk, Štefánik, alebo
Dubček, ktorý by svojou morálnou silou, nás všetkých povzniesol z bahna,
aby sme, ako bájny Fénix, povstali z popola spálených šancí, rokov
Šesťdesiatosem a Osemdesiatdeväť.
Je však
hlúposťou a neodpustitelnou naivitou demokratickej slobody, umožniť
existenciu akejkolvek strany, ktorá demokratické princípy neuznáva, popiera
a potiera. Jej existencia je sebevraždou demokracie a republiky.
Preto musíme navždy, donekonečna stáť na stráži.
NA STRÁŽI SLOBODY !
NA STRÁŽI DEMOKRACIE
!
NA STRÁŽ REPUBLIKY !
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára