Šesťstotrojka

Úryvky z knihy  

STRÁŽILI SME REPUBLIKU

Jeden z dôstojníkov vypátral, že som vyučený automechanik a absolvoval som výučbu v špecializovanej opravovni pre osobné vozidlá Tatra. Osobné tatrovky boli papalášske vozidlá komunistickej strany a iných potentátov. Všetky boli čiernej farby s vysokým leskom, samý chróm a luxus, v iných našich autách nevídaný. Výkonný mnohoválec do „V“ dával šialený výkon v porovnaní so štvorvalcovými škodovečkami, žigulíkmi a moskvičákmi s obsahom nula celé nič a výkonom jedného unaveného koňa, ktoré si mohlo dovoliť ostatné obyvatelstvo, ak vôbec malo to šťastie, že dostali povolenie na nákup automobilu, alebo ho niekde splašili na inzerát. No prosto jasno, čierne tatrovky boli vládcami ciest.

Pátranie onoho dôstojníka nebolo len tak samoúčelné. Vlastnil totiž jedno také auto. Čas od času si mohli stranícky spolahlivé kádre nejakú tú jazdenku Tatry kúpiť do osobného vlastníctva a tak sa stalo, že jedna Šesťstotrojka sa dostala do dôstojníkových rúk.

Keďže autíčko bolo ojazdené, potrebovalo zavše nejaký ten odborný zásah. Preto si súdruh dôstojník zmyslel, že mu budem jeho tatrovečku v osobnom volne udržiavať v chode. Najlepšie cez volnú nedelu, kedy bol prístup do vojenských dielní menej kontrolovaný a dali sa tam robiť rôzne čérnoty. Potreboval vtedy vymeniť spojku, čo za normálnych okolností nie je až taká veda.

Keď som prišiel k autu, motor bol už vonku. Spojkový kôš a lamela boli namontované, len za nič na svete im nešiel naspäť nasadiť motor. Spýtal som sa nešťastníka či vystredili lamelu, ako a čím to robili. Z jeho pohladu mi bolo jasné, že k ničomu takému nedošlo, lebo na otázku či použili vystreďovaciu hriadel prekvapene zodvihol obočie. Ihneď mi bolo jasné, že žiadni velkí odborníci sa okolo toho auta nemotajú a mne sa nechcelo svoj volný čas tráviť špinavý pod autom. To sa radšej vrátim k svojim nedelným službám v kuchyni, lebo tam som sa aspoň najedol a napil do sýtosti.

            S týmto presvedčením som sa chytil do práce. Zobral som imbusový klúč, nasadil naň ocelovú trubku, vložil som to do hlavice skrutky a začal ťahať. Nešťastník si ani len nevšimol že netočím dolava, že skrutku neodťahujem, ale doprava. Po chvíli to zachrúmalo a následne ruplo a bolo to. Kalená skrutka zostala zalomená v spojkovom tanieri a tak som sa vrátil k službám v kuchyni, ktoré som vyfasoval za strážnu službu.

            Čo sa týkalo áut, tak som nikdy nepochopil jednu vec. Ako je možné, že aj komunisti aj kapitalisti využili ludský um i prácu, minuli materiál i energiu a na jednom konci výrobnej linky vypadol Trabant a na druhom Mercedes.

                        Toto mi nikdy nešlo do gebule.

Informácie na mail adrese:

strazilismerepubliku@gmail.com