Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
Do kurzu na
vodičský preukaz na velké motorky sa prihlásil každý, kto chcel. Bolo to
zadarmo a tak záujem bol nemalý. Teoretickú prípravu sme mali za sebou a
tak na rad prišli skúšobné jazdy. Do kasární priviezli zapožičaný, pre
výcvik upravený motocykel a bolo ho treba dopraviť do autoparku, kde sa
mali jazdy uskutočniť. Náš nadpráporčík touto úlohou poveril jedného
z účastníkov kurzu, ktorí v autoparku boli nastúpení k jazdám.
Dotyčný tvrdil, že jazdu na motorke zvláda s prehladom a tak nebol dôvod
pochybovať o jeho schopnostiach.
Dozorný
autoparku ešte ani poriadne nestihol otvoriť bránu, keď jazdec zaradil rýchlosť
a s chuťou poriadne pridal plyn, aby nám všetkým ukázal, aký je to
borec a velký motorkár, ako rád o sebe tvrdil. Spurná Jawa tristopäťdesiat
sa postavila na zadné a už sa rútila smerom do autoparku
a v sedle niesla prekvapeného motorkára s riadne vystrašeným
pohladom. Zrejme si uvedomil, že bez rukavíc a helmy nemusí táto udalosť
skončiť práve v jeho prospech a z dokorán otvorených úst mu
v neustíchajúcom stupňovaní intenzity hlasu znelo krásne dlhé, jasne znelé
áaaaaaaa.
Neovládatelný
stroj sa zapichol do požiarneho prístrešku, z ktorého vyleteli všetky
lopaty, krompáče a sekery. Bedňa s pieskom a celý drevený
prístrešok natretý oranžovo červenou farbou sa rozletel na márne kúsky. Motorka
sa od neho odrazila a šmýkala sa po štrkovej ceste hlbšie a hlbšie do
autoparku, kde v nemom úžase náš nadpráporčík stál, ako prikovaný
k rodnej hrude.
Motorkár sa po
niekolkých kotrmelcoch dokotúlal neďaleko brány a zostal celý doškriabaný
nehybne ležať rozpleštený na štrkovej ceste ešte skôr, ako sa motorka zastavila
a z rán na jeho tele mu cez rozdriapanú uniformu vytekali pramienky
krvi. Keď prach opadol a všetky triesky z prístrešku a jeho
náradie dopadli na zem bolo jasné, že to predsa len neskončilo v prospech
motorkára, ale skončilo to K.O. pre prístrešok a debakel pre motorku.
Bilancia krátkej, ale zato razantnej jazdy, bola zdrvujúca a
náš nadpráporčík stále ešte nevydal ani hlások. Až po hodnej chvíli sa do
hrobového ticha mŕtveho kludu ozvalo:
„Kuhrva, kuhrva.“
-rengajúc
kričal náš nadpráporčík
„Zvedněte ten motocykl, ať se tomu nic nestane.“
-zachraňoval torzo
motorky, pričom osud raneného pohraničníka ho pramálo zaujímal.
Tento výjav,
čo sa tu pred nami odohral, mi pripomenul výjav z jedného filmu, ktorý som
mal to šťastie vidieť pred vojnou. Áno šťastie, lebo americké filmy chodili do
našich kín tak raz za Uhorský rok a dostať sa dnu, do kinosály, znamenalo
odstáť si niekolkohodinový rad pred, dnes už neexistujúcim kinom Hviezda
a ani to nezaručovalo, že človek lístky dostane. Mnohokrát sa objavil
nápis VYPREDANÉ a bolo.
No! Pre tento
krát som lístok zohnal a tak som si mohol pozrieť tú scénu
s neuveritelne prekrásne nádhernou scenériou indiánskej krajiny so
stolovými horami, v ktorej sa po výstrele zostrelený z motorky cestou
kotúla policajt , ktorého najväčším snom bolo vlastniť „BLUE ELECTKA GLIDE“.
Kdeže by ma
vtedy bolo napadlo, že ju raz vlastniť budem aj ja.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára