Frajter Lenin

Úryvky z knihy Strážili sme republiku

Mazácka vojna, ako sme ju zažili my a ako sme ju potom my aplikovali ďalej, bola významným výchovným prostriedkom pre mladých neskúsených vodičov. Napriek mýtu o Kádrovke, nás, ako mladých, nikto neponižoval ani neurážal, ale zato sme odmakali všetku prácu okolo áut a techniky. Tým sme dostali rýchlokurz geniality a naučili sme sa všetko potrebné pre náš vojenský život.

Defekt na ktoromkolvek vozidle? Mladí dostali klúče od vozidla a už makali a staré kusy to iba skontrolovali. Údržba na ktoromkolvek aute? To isté! Iný problém? Taktiež!  Takto sme sa to my a aj naši mladí naučili najúčinnejším spôsobom, a to že sme recitovali každý večer uspávanku, bola viac menej zábavka a sranda.

My jsme ptáci pomazaní

Ležíme tu tiše

Táta suprák odpočívá

Civil na něj dýše

Zapadá sluníčko za Volarskou horu

Další den v prdeli, chvala pánu bohu

Další den v prdeli, na další čekáme

Snad se tě civile, snad se tě dočkáme

            Každovečerná modlitba bažantov, zobákov, mlaďasov, klofákov a čo ja viem ešte ako všelijako nás volali, keď sme ešte ako mladé kusy túto básničku jednohlasne recitovali našim zaspávajúcim suprákom, keď sa po večierke chystali zaspať spánkom spravodlivým.

Potom, ako sme sa my dostali do stavu supráckeho, som ja, duša kreatívna, po mnohých rokoch jednotvárneho zborového recitovania, starodávnu modlitbu upravil ako sólo pre jeden hlas s ozvenou. Úprava spočívala v tom, že každý večer mal jeden z mladých sólo a sám recitoval našu uspávanku. Zbytok mladých robili jednotlivé ozveny a tak počet ozvien závisel od toho, kolko mladých sa pri recitácii na izbe nachádzalo.

My jsme ptáci pomazaní, pomazaní, pomazaní, pomazaní

Ležíme tu tiše, tiše, tiše, tiše

Táta suprák odpočívá, odpočívá, odpočívá, odpočívá

Civil na něj dýše, dýše, dýše, dýše

Zapadá sluníčko, sluníčko, sluníčko, sluníčko

Za Volarskou horu, horu, horu, horu

Další den v prdeli, prdeli, prdeli, prdeli

Chvala pánu bohu, bohu, bohu, bohu

Další den v prdeli, v prdeli, v prdeli, v prdeli

Na další čekáme, čekáme, čekáme, čekáme

Snad se tě civile, civile, civile, civile

Snad se tě dočkáme, dočkáme, dočkáme, dočkáme

            Čas od času bolo treba nejakého spurňáka skrotiť a „presvečiť“  ho k recitácii, no a ten mal potom za odmenu sólo. Najveselším spurňákom bol náš mladý frajter „Lenin“. Vždy si našiel nový spôsob, ako spotvoriť našu posvätnú uspávanku. Neraz ju hovoril naspäť, alebo v pseudoruštine. No čím viac sa blížil dátum nášho odchodu do civilu, tým sladšie nám znela každá jedna ozvena našej lúbozvučnej uspávanky aj napriek tomu, že nám ju slobodník „Lenin“ občas spotvoril.

Doposial som spával bez nebies, bez hornej postele nad mojou pomáznutou hlavou a zrazu mi k hornej posteli pribudol aj jej obyvatel - frajter „Lenin“. Menší, trošku zavalitejší, čiernovlasý, snedej pleti, chlpatý ako šumavský les, ale bystrého intelektu. Tvár mal zádumčivú, ako keby stále spal a klipnutie jeho viečok s mihalnicami, dlhými ako vejár Madame de Pompadour trvalo dlhšie, ako to trvalo Marilyn Monroe vo filme „Niekto to rád horúce“. Ani pohybová kultúra v jeho podaní nebola nijako prehnane rýchla. Na všetko mal vždy fúru času a na čo fúru času nemal, na to fúru času potreboval. Neustále sa motkal, ako by niečo hladal a zrejme už preventívne pre zajtrajšok hladal včerajšok.

Najviac ma vytáčal ráno, keď sme sa po pridaní horných postelí museli do úzkej medzery medzi postelami zmestiť štyria naraz. Jeho životné tempo by zbrzdilo aj spojeneckú inváziu, preto som ho nútil, aby vstával s dostatočným predstihom a jemu vyhovujúcim tempom všetko v pohode zvládal. No ani jeho ranné prebúdzanie a vstávanie nezaostávalo v ničom za jeho životným štýlom.

Ak nevstával v dohodnutom predstihu, chytil som sa oboma rukami za jeho postel, pokrčil som nohy v kolenách, chodidlá oprel o dno jeho postele a poriadne som s ním ponatriasal, akoby jazdil ródeo na hodne divokom býkovi. Tomu rozumel! Vždy pochopil, že má okamžite vstať a svojím korytnačím tempom švihať do umyvárne. Ten, ak by robil v ZOO ošetrovatela zveri, určite by mu aj korytnačky so slimákmi frnk-frnk utiekli.

Pokial ma pamäť neklame, toto bol jediný prejav mazáctva, ktoré som kedy na niekom praktizoval a ani to nepomohlo. Frajter zostal „Leninom“, len dodnes mi zostáva záhadou, ako stíhal poplachy.

Pri pohlade naňho mi vždy napadlo, či náhodou nie je na chlapcov. Neskutočne dlhé mihalnice a divná postava, lebo tuk sa mu neukladal tak, ako ostatným chalaňom na pupku, ale na bokoch, nad panvou a nad zadkom. Inak, kto vie, čo by sním bolo, ak by sa len predsa prišlo na to, že je orientovaný iným smerom?

Informácie na mail adrese:

strazilismerepubliku@gmail.com