Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
Pravidelne sa
v našich kasárňach objavovali vozidlá priamo z pohraničných rôt,
ktoré prišli na opravu do dielní, alebo bežnú údržbu. Ich vodiči, riadne
zvlčilí dlhodobým pobytom na pohraničnej rote, izolovaní v hustých horách,
bez kontaktu s okolitým svetom, sa dosť často nedokázali vpratať do
mantinelov kasárenského života. Dávali ich preto slúžiť do strážnej služby
v autoparku, aby pričuchli ku kasárenskému režimu. Služby zadeloval
zástupca velitela a tak sa dalo lahko zariadiť, aby víkendy slúžili práve
títo zvlčilci a my sme si mohli na izbe púšťať bulharské gramoplatne.
Mimo výcviku
sme si v kasárňach žili viac-menej, ako rodinka. Žiadna buzerácia, rozcvičky
len občas a aj to iba mladí museli ráno z roty von na čerstvý vzduch.
Žiadne dupanie v pozore pri zdravení a niektorých dôstojníkov sme
dokonca zdravili po mene. V celých kasárňach vládla uvolnená atmosféra.
Jeden
výcvikový turnus skončil a čakalo sa na ďalší. Vycvičených bažantov
porozdelovali k jednotlivým jednotkám, či už priamo na hranici do
pohraničných rôt, alebo putovali na brigádu do Sušíc, alebo na niektorý
z práporov a poniektorí zostali pekne tu – s nami na Kádrovke.
V tejto
vlúdnej atmosfére boli aj dôstojníci akosi normálnejší, povolili dokonca
aj najvyššie šarže a správali sa akoby civilnejšie. Dosť sa vykričali na
bažantoch, ktorí im niekedy riadne pocuchali nervy a tak boli radi, že
majú klud a nejakí degeši z Kádrovky, s ktorými sa i tak
nedalo nič moc robiť, ich nijako nevzrušovali.
Aby nevznikol
nejaký dojem, že slovo degeš je urážka, alebo niečo podobné, tak to teda nie!
Degeš je priatelské oslovenie niekoho, kto podla svojho správania, alebo danej
situácie má nejakú zrejme diagnózu, alebo čo a od toho presne toto slovo
vzniklo. DG je skratka lekárov pre diagnózu, vyslovuje sa Dé-Gé a od
toho je Dé-Gé-š, čiže naše oblúbené slovo degeš. Keby ho bratia Češi poznali,
mohli by kludne namiesto vole hovoriť hele degeš, jó degeš a tak lubovolne
ďalej.
Mnohí
z dôstojníkov boli vášniví polovníci a bežne sa stávalo, že si svojich polovníckych psov vodili cez
víkendové služby do kasární. Aj náčelník kontrášov, major „Kontráš,“ zanietený
to polovník, si v jednu nedelu takto priviedol do služby svojho štvornohého
miláčika a pustil ho v ten osudný deň na volno, aby si po kasárňach trochu
zaskotačil. (Neviem odkial bratia Češi toto slovo zobrali, ako keby sa Skoti
nejako radi zabávali, alebo čo.)
Domáci
Kadrováci sme už tento zvyk dôstojníkov poznali a tak po kasárňach
pobiehajúce polovnícke psy sme nepovažovali za nič zvláštne a pozornosti
hodné. Majorov pes si s kludom občurával svoje obvyklé miestečká po celých
kasárňach netušiac, že na naňho o chvílu zaútočia vlkodlaci.
Všetko
bolo v pohode, až pokial sa nedostal do zorného pola zvlčilcov
z pohraničnej roty, ktorí práve v túto osudnú nedelu slúžili na
Káteeske v autoparku. Tí nezaváhali ani na sekundu a vydali sa na
lov pobehujúceho chlpáča. Ani jedného z nich ani len nenapadlo, že to
nie je zatúlaný pes, ktorý sa prišiel do kasární nažrať zbytkov v kuchyni,
čo ešte potkany nestačili požrať, ale polovnícky pes jedného
z dôstojníkov.
Neviem, akým
zázrakom sa im ho podarilo chytiť, ale možno s tým mali skúsenosti z
pohraničnej roty, kde boli pohraničníci zvyknutí sem tam si prilepšovať jedálny
lístok občasným úlovkom lesnej zveri, chytaním rýb, alebo zbieraním lesných
plodov. No určite s tým mali bohaté skúsenosti z domova, alebo čo
čert nechcel, v civile žili v oblasti Čiech, kde je konzumácia psov
bežná záležitosť.
Tak títo
Psožrúti vlkodlaví, so znakom psohlavcov na klope, na Káteeske zakúrili
v kachliach, do kuchyne zašli pre pekáč, cesnak, chlieb a pripravili
si libové pošušňáníčko, že by aj Dařbuján s Pandrholom závideli. Dlho
hladal, major „Kontráš,“ svojho psa, dlho chodil a pískal, po celých
kasárňach, ale márne, veru márne, úplne márne.
Len dým
z komína Káteesky, ktorý sa šíril po jesenných kasárňach vymalovaných
nádherne sfarbenými listami padajúcich stromov, ako z obrazu Cézanna,
Moneta, Degasa, alebo iného impresionistu, dával na vedomie celému širokému
okoliu, že ním odchádza do večných lovíšť duša jedného štvornohého priatela.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára