Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
Keby
inkvizítor z Hlavnej správy videl, ako sa u nás s úpenlivosťou
dodržiavajú všetky mazácke tradície z prvej republiky, tak by jeho na
Moskovskej univerzite školená hlávka skolabovala. Keby ten videl pamätnú tristovku,
keď po riadne priťatej finálovke okrem bažantieho peria, lietali aj samotní
bažanti ...
Na Kádrovke
bolo zvykom tristovku vyplácať vojenskou ocelovou štokrdlou – stoličkou, ktorú
mal každý vojak pri posteli. Tristovka sa tradične vytĺkala na izbe číslo
sedem, kde bývali vojaci od vodičov.
Toto naozaj
nie je z mojej hlavy, ale z Ozzyho, lebo ten si ešte aj po
tridsiatich rokoch pamätá aj čísla našich áut. Kde by som si ja pamätal číslo
cimry! Keď ma napadlo spísať mená všetkých Kádrovákov, na ktorých si pamätáme,
Ozzy z fleku vysypal stovky mien. Ten si dodnes pamätá, kto, kde slúžil a
jeho zaradenie aj jeho prezývku. Ozzy bol vždy starý ďábel.
Tristovka!
Bola to udalosť v živote vojaka, keď sa z bažanta ošklbe všetko perie
a strašne dlhý, miliónový klofák mu zmizne a stane sa mazákom.
Zasvecovací
rituál prebiehal tak, že zdatný staromazácky kus sa rozkročmo postavil na dve
postele stojace vedla seba, pričom každú nohu mal na jednej z nich a do
rúk uchopil ocelovú stoličku. Mladý ešte bažant s ohnutým chrbátom
a vystrčeným zadkom zacúval medzi staromazákove nohy, kde dostal do
vystrčenej prdele takú šupu so stoličkou, že až zuby cvakali. Ak sa nedržal
pevne oboma rukami ocelových postelí, poskočil riadny kus dopredu.
Po tejto šupe
z bažanta opadlo jeho operenie aj s klofákom a stal sa mazákom.
Tým pádom mohol beztrestne nosiť záložku na saku uniformy a mohol si dať
gumičky do nohavíc, aby mu držali na kanadách, mohol si ohnutím rúčky lyžice
urobiť báger a mohol si vytvarovať brigadírku, mohol fajčiť na izbe a mohol
ležať na posteli v kanadách, nemusel už robiť rajóny a ani
žiadnu inú robotu za nikoho iného. Toto všetko mohol robiť beztrestne. Žiaden
starý kus ho už za to nemohol zosekať.
Dôstojníci
roty to samozrejme akože netolerovali, no tiež ako ktorí. Väčšina z nich
dobre vedela, aké blahodarné účinky má normálna mazácka vojna, ktorá nemala nič spoločné
s ponižovaním a mučením mladých vojakov. Veď tým pádom mali omnoho
menej práce s výchovou nováčikov, lebo všetko a dokonale ich to
naučili staré kusy a všetko fungovalo bez ich práce a námahy.
Výkonný
práporčík sa síce snažil byť kamarát, však bol v našom veku a rád sa
s nami pozabával, ale bol to aj furťák, čo sa prejavilo, keď pri vyplácaní
tristovky, na izbe číslo sedem, do nej vtrhol a s krikom, že zabránil
mazáckym praktikám utekal potom s teplým bonzom na štáb.
Tesne pred
tým, ako náš rotný vpálil na izbu, aby ako vravel zabránil vyplácaniu
tristovky, zacúval nie príliš telesne disponovaný, dalo by sa povedať, že skôr
naopak, vetchý, ešte stále mladý, operený bažant medzi mohutné stehniská
mazáckeho cvalíka, ktorý na izbe šoférov strašidelnou petelicou zbavoval
bažantov peria a klofákov. Horko-ťažko pohromade držiaci mlaďas ohol svoj
bažantí chrbát a s vytrčeným prďášom sa poriadne, oboma rukami,
z celej sily chytil ocelových rámov postelí.
Bol posledný
a tak mazáčisko jeden streštilý, v úlohe exekútora, si to chcel
naposledy poriadne užiť. Mal ešte hodne sily, ale musel dávať aj pozor, aby zo
zábavičky nebol prúser. Stačilo len málo a mohol niekomu nalomiť kostrč,
alebo povyšovaný bažant mohol doletieť až k protilahlej strane izby
a tam si namlátiť držku práve zbavenú milionárskeho klofáka.
Držal sa
bažant z celých síl, ako Rusi v Československu. Zažmúril oči
a pripravený na ten velký okamih povýšenia, oddane čakal na ranu. Zaťal
zuby a cez ne dal signálom najavo, že je pripravený na velkú životnú
zmenu. Šuuu... zasvišťala stolička vzduchom a pac. Dopadla na bažantovu
prdelku, taký bol ščúply, že ani prdel nemal. Rana ako z tarasnice mlasla
o nastavenú zadnicu do ticha izby, ale bažant ani necekol, veď to by už bola
jaká hanba, keby od bolesti zreval.
Hóoodne to
mazáčisko neodhadol a vôbec nedal zahálať svojim svalnatým rukám. Vybičovaný
k poslednej finálnej tristovke naozaj poriadne mladému pritabačil.
Ten sa postelí neudržal a ohnutý v páse izbou prešprintoval
k stene na opačnej strane. Ešteže okno bolo otvorené, lebo inak by bol
samá jazva. V predklone narazil na parapetu okna, cez ktoré sa kotrmelcom
prevalil von z izby pred rotu. Po dopade na trávu pod oknom urobil ešte zo
dva kotrmelce a skončil na asfalte v polovine cesty medzi Kádrovkou a
štábom.
Letiaci bažant
nebol nikto iný, ako najslávnejší z nás, vojak „Slintoš,“ a už len za
toto by si pred tou kádrovkou zaslúžil tú sochu v životnej velkosti.
Presne
v tomto momente, keď mladý bažant doletel až pred štáb, vrazil náš rotný
do izby a okamžite odhadol rozsah prúseru. Rozbehol sa teda na štáb
a za čerstva podal teplý bonz jeho náčelníkovi, ktorý po rozsiahlom vyšetrovaní takmer potrestal
potrestaného. Chcel celý prúser hodiť na plecia mladému frajtrovi, ktorý jednu
tú strašnú šupu so stoličku schytal, lebo vraj ako poddôstojník nezabránil
mazáckemu rituálu. Šikovnému frajtrovi „Oktánovi“ sa však z hroziaceho
prúseru podarilo úspešne vykorčulavať a s hrdosťou začal nosiť svoju
mazácku záložku.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára