Súdruh čatár

Úryvky z knihy  

STRÁŽILI SME REPUBLIKU

nedelu bol na zámočku klud. Všetci vojaci mali osobné volno. Pofajčievajúc sedeli pred zámočkom, hrali spoločenské hry, alebo sa len tak v papučiach premávali po chodbách zámočku a užívali volného dňa. V kantíne sa dokonca dali zakúpiť konzervy zvané „Boule,“ v ktorých bolo zakonzervované ovocie v alkoholovom náleve a tak, kto mal chuť, mohol sa slušne strieskať. Na povale zámku sme mlátievali do gitár a kolom dokola hrali našu verziu pesničky Jany Kratochvílovej z filmu „Jak se točí rozmaríny.“

Zase slunce pálí

Dlouho jsme si přáli máj

Abychom si hráli

Láska, nebe, peklo, ráj

-tá hra na peklo, to bolo práve to, čo sa nám na tej pesničke páčilo a prečo sme ju donekonečna omielali.

V tieto pokludné dni, plné slastnej pohody si však službu dozorného roty brával jeden čatár, ktorý na vojne vstúpil do komunistickej strany a rodina ho za tento úžasný počin vyobcovala. Chudák! Odvtedy nemal kam chodiť na opušťáky ani dovolenky. Nechodili mu ani dopisy, ani balíky a preto si svoju zlosť vylieval na neborákoch vojačikoch. Pravidelne každú nedelu!

Zaumienil si napríklad, že každý vojak, ktorý bude prechádzať okolo jeho dozorného stolčeka musí prebehnúť v pokluse, čím svojvolne a hrubo porušoval vojenské predpisy.

 Samozrejme, že každý na zámočku chcel mať od súdruha čatára pokoj a tak sme pekne okolo neho, so zaťatými päsťami na prsiach, klusali v papučkách ako šialené klusácke kone, až sme si v jednu pamätnú nedelu s Jančim povedali

„Ále už DOSŤ !!!“

Naštudoval som si vojenské predpisy a nadupaný paragrafmi som v pozore bez poklusu predstúpil pred súdruha čatára. Zasalutoval som, predstavil sa a vysvetlil som mu, že už klusať nebudeme. Jaj, jaj, zase chyba! Súdruh to pojal stranícko-ideologicky, akoby šlo o útok imperialistických živlov na socialistické zriadenie.      

Kričal na mňa hodnú chvílu v divnej češtine. Asi pochádzal niekde od Ostravy, alebo polského pohraničia. Potom sa však zasekol a za odmenu mi nadelil, že v tú nedelu nebudem ja mať žiadne volno, ale poupratujem všetky rajóny na celom zámočku sám.

            Zámoček velký „jak hovado“ a ja ruky len dve. S Jančim sme teda pobehali všetkých tých pár Slovákov, čo boli na zámku,  podelili sme si rajóny a pustili sa do upratovania. Nemohli sme predsa dopustiť národnú potupu vo večnom zápase Češi versus Slováci, aby nejaký četařko nad nami vyhral. To teda nie! O desiatej večer som predstúpil pred súdruha čatára a podal som mu hlásenie, že všetky rajóny sú hotové.

Chvílu kontroloval kvalitu práce, no keď som mu k tomu vysvetlil, keďže paragrafmi som bol našlapaný ako zákonodarca, že ak žiak po večierke nespí na svojej posteli, musí byť k tomu vážny dôvod a písomný záznam. Lebo hrozilo, že vojak nebude odpočinutý do ďalšieho dňa a mohlo by prísť k jeho zraneniu počas vojenskej prípravy a cvičení. Ranený žiak, to už bolo velké sústo aj na súdruha čatára a tak sme šli pekne na kavalce spať.

Informácie na mail adrese:

strazilismerepubliku@gmail.com