Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
V autoparku
bolo MMM - Mŕtve Mŕtvo Motorové, ale my sme kmitali ako namydlené fretky. Ani
jedno auto nešlo naštartovať. Jediná mašina, ktorú sa podarilo naštartovať bol
traktor, ktorý parkoval vo vykurovanej garáži a na jeho naštartovanie
sa nemusel použiť ani štartovací vozík. To už ale do práce v kasárňach
začali prichádzať prví dôstojníci a chýr o prúseri sa šíril
rýchlosťou šumavskej víchrice.
S nakopnutým
traktorom sa rozťahovali vozidlá v takom poradí, v akom boli potrebné
pre život kasární a pre čo najlepšie ututlanie prúseru. Preto môj UAZ
prišiel na rad hneď po kuchynskej vetrieske, lebo som jazdil s UAZom pre
velitela práporu.
Bol som vtedy
ešte mlaďas, bez skúseností a schopností v hodnosti slobodníka. Po
absolvovaní poddôstojníckej školy v letnom turnuse a celoživotným
pobytom v relatívne teplej Bratislave, je nad mráz jasnejšie, že moje
skúsenosti s tuhou šumavskou zimou boli na úrovni hodne pod bodom mrazu.
Sedel som už
v aute a čakal, kým mi pripnú ťažné lano. Zapol som zapalovanie,
zaradil rýchlosť a chytil volant a poriadne ho stisol, lebo UAZ sa už
pohol dopredu a traktor ho nekompromisne ťahal do prvej zákruty oválu
autoparku. Chcel som si preložiť ruky na
volante, aby sa mi lepšie točilo do zákruty, ale zrazu mi nešlo volant
pustiť. Za ten krátky čas mi holé ruky na ňom primrzli a tak som ich musel
od volantu s bolesťami odtrhnúť, pričom som si vytrhol velké kusy kože z dlaní.
V tom strese som si dal dolu rukavice, lebo šoférovať v palčákoch sa
mi zdalo nad moje umenie.
Druhý
údes nasledoval hneď vzápätí. Volantom by nepohlo ani tristo hrmených, ani sto
volov a nieto ešte jeden za volantom. Zákruta sa nazadržatelne blíži,
traktor ide v štýle nevidím, neslyším, ale jedu. Klaksón, na ktorý som v panike
tlačil ako o život, nevydal do mrazivého rána ani ťuk a tak som sa
vrútil do zákruty bez možnosti akokolvek zasahovať do riadenia auta. Strach
v očiach, panika a hystéria a čo ja viem, čo ešte všetko mi
dodalo zvieraciu silu a prásk. Bakelit v strede volantu povolil
a rozlámal sa, no volant sa ani nepohol. To som už ale ťahaný traktorom
prešiel prvú zákrutu a pokračoval v Jazde smrti tri. UAZ skákal a
trhal sa, búril sa a spurnil. Všetky kolesá sa mu začali točiť, až po neviem ktorom kolečku a nakopli
sme ho až za hodnú chvílu.
Niekedy
v tom čase už do autoparku dorazil náš velitel, major „Koura“, poriadne
rozzúrený vzniknutým stavom, ale zároveň značne vystrašený, nakolko to bol
hlavne jeho prúser, ako velitela vodičov. Aby vzniknutý prúser čo najrýchlejšie
zmizol z povrchu kasárenského, chytil sa major aktivity a poďme ho do
práce.
Z autodielne
nechal priniesť rozžeravenú letlampu - ohrievač na tekuté palivo, ktorou náš
nadpráporčík so slovami:
„Když ten olej nahřejem,
není možný, abychom to nenastartovali“
-nahrieval
namiesto olejovej vane motora vetriesky jej predný diferenciál. Nikto sa však
nesmial, nikto na to nenašiel v tom obrovskom prúseri odvahu. Každý sa
snažil prispieť radami a skúsenosťami, ako čo najrýchlejšie rozbehať
všetky autá. Nepomáhali ani zakázané štartovacie éterové bombičky. Nepomáhalo
ani „Čtení Rudého práva“, keď sa do sania vetriesiek vkladali zapálené noviny,
aby motor nasával teplý vzduch a lahšie naštartoval. Na štartovacej kluke
vetriesky viseli štyria bažanti a motorom ani nepohli, tak horkýže slíže
dávať jej čítať noviny.
Nepomáhalo
takmer nič, až do východu zubatého slniečka a poklesu mrazu na prevádzkovú
teplotu zo Šumavského pekla na Šumavskú hačavicu, lebo aj keď sa auto podarilo
naštartovať, boli oleje v diferenciáloch aj prevodovkách a všetky mazivá
tak stuhnuté, že sa auto len s problémami rozhýbalo. Autá po naštartovaní
a pokuse o jazdu vyzerali, ako keď je v nemocničnom parku vychádzka
geriatrického oddelenia.
Celá táto situácia mala však aj pozitíva, ktoré
sme tú zimu počas Polskej pohotovosti
hodne používali. Niektorý zo suprákov vykoumal, že ak sa na Tatre naštartuje
bufík, dajú sa tak prepojiť hadice vedúce teplý vzduch, že nebudú
vykurovať kabínu, ale cez sacie potrubie budú zohrievať motor a tým
umožnia jeho naštartovanie aj v krutej zime.
Druhá finta sa
týkala čistenia bufíku. Čerpadlo prívodu paliva sa nechalo zapnuté
a žhavenie bufíku sa zaplo o niečo neskôr. Nahromadené palivo chytilo
naraz a okolie Tatry bolo zahalené do mračna sadzí nasiaknutých naftou,
lebo mohutný výbuch vyčistil nielen spalovací priestor bufíku, ale
aj výfuk.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára