Bratříčku nevzlykej

Úryvky z knihy  

STRÁŽILI SME REPUBLIKU

„Kua  Farkaši, máte to za deset minut!“

Velevýznamne mi pred tvár vystrčil svoje digitálky, ktoré v tých časoch mali jenom klucíi z Prahýy jóo a veksláci, zapol stopky a odišiel preč. Zostal som sám so zmetákom v ruke a handrou v kýbli, plnom vody. Pohladom som zvážil svoje možnosti stíhania a dospel som k názoru, že takú obrovskú miestnosť, akou bola hovadsky velká práporná jedáleň, za desať minút nevytriem ani keby som mal raketový motor v prďáši. Nasadil som teda mokrú handru na zmeták a potom opretý o jeho rúčku som čakal, čo sa stane.

Po čase, zrejme asi po tých slubovaných desiatich minútach sa dozorný kuchyne vrátil a našiel ma presne tam, kde ma nechal. Nebudem popisovať tú nekonečnú zbierku všetkého možného, čo na mňa nahulákal. Viem iba jedno. Aj keď už takmer všetko, po viac ako tridsiatich rokoch prebolelo, navzdory mojim šedinám a zrejme aj jeho šedinám, takú by som mu jednu ..... , keby som ho niekde v Prahe stretol. To bol zmrd k pohledání. Čo som si ja od neho počas vojny všetko zlízal, som si radšej ani pamätať nechcel.

Nikdy ma nezlomil, aby som klečíc na kolenou ryl držkou zemi, ako mi sluboval, keď ma nachytal spievať si

„Bratříčku nevzlykej, to nejsou bubáci,

vždyť už jsi velikej, to jsou jen vojáci ...

Bratříčku nevzlykej, neplýtvej slzami,

nadávky polykej a šetři silami“

Od neho väčší chudák bol už len bonzák „Vyvalín“ z Kádrovky. Divné, ale tiež Pražák. Asi na tom niečo bude, že ich Češi nemajú v láske. Ostatne, ako nás Bratislavčanov Slováci, no née...

Žaba na šesť? .................................................................................................. Žaba -né

Žaba na osem? ...........................................................................................No, žaba -né

Informácie na mail adrese:

strazilismerepubliku@gmail.com