Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
Kádrovka si
žila svojím vlastným, značne svojsky nevojenským životom. Velitelia boli radi,
keď s nami nemali žiadne starosti ani problémy a preto tolerovali
určitý stupeň mazáckej vojny, lebo staré kusy vycvičili mladé kusy
a dôstojníci s tým nemali prácu. Takisto sa moc nestarali do toho, či
systém funguje na základe vojenských predpisov, pokial sme sa držali
v určitých, ticho dohodnutých mantineloch nepísaných pravidiel.
Rozcvičky sa
týkali len mladých a ani nikto netrápilo, ak sa niekde zašívali. Na jedlo
sa chodilo po skupinkách, alebo jednotlivo, kto ako potreboval v rámci
plnenia svojich povinností. Žiadne pochody na raňajky, obed, alebo večeru.
Ranný nástup
sa podobal nástupu partizánsko-povstaleckej armády, na ktorom sa každý
nezúčastňoval v predpísanej rovnošate, ale prišiel už oblečený do odevu,
ktorý používal k výkonu svojich povinností. Niekto v uniforme
so sakom, niekto v bundokošeli, niekto v montérkach, niekto
v letných kanadách, niekto v zimných kanadách a niekto len
v poltopánkach. Jednoducho tak, ako kto potreboval.
Občas nás však
major Kádrovky zrovnal a ukázal nám naše mantinely. To spojenie, major
Kádrovky, som uviedol zámerne, lebo to nevyjadruje iba jeho hodnosť, ale aj
status, ktorý u nás mal. Pripomenul nám semotamo, že sme na vojne
a nie v bodreli, ako rád hovorieval. Bol to major „Mazák,“ náš
velitel roty, velitel Kádrovky, čo nebola vďačná funkcia. Miestami sa z nás ako
jeden z mála dôstojníkov snažil urobiť vojenskú jednotku, ale nie som si
istý či sa mu to darilo. Meno mal viac
než príznačné, lebo v ruštine znamená útok, alebo poplach. Keď mal službu na
bráne, ako dozorný dôstojník práporu, boli radšej všetci v strehu
a každý si dával majzla na prúsery.
Bežne, keď sa
dozorný dôstojník pohol z Dekávy - zo strážnice, obvolal jeho zástupca,
malý kôň, všetky miesta, kde by sa mohol objaviť na nečakanej kontrole. Najskôr
sa volalo na Kádrovku, lebo tam bolo stredisko veselého života a ohnisko
najväčších prúserov a potom na Káteesku do autoparku a kuchyne.
Lenže za
služieb majora „Mazáka“ nebolo nič bežné. Bežne totiž zástupcovi oznámil, že
ide na záchod a cez záchodové okienko zmizol, bez povšimnutia
a varovných telefonátov, do kasární robiť vojnu. Nachytal množstvo
výtečníkov, ktorí si mysleli že ho preštia a kludne mnohých z nás
mohol dostať aj na niekolko rokov do väzenia, ale nepamätám si ani na jeden
taký prípad. Prehrešky nachytaných riešil po svojom a keď aj niekomu musel
napariť zopár ostrých, do konca vojny mu to zmazal, aby previnilec nemusel
nadsluhovať.
Niekolkokrát mi síce zhabal opašťok
môj vybíjaný, na ktorom som si leštil do vysokého lesku jeho tri nity držiace
pracku, ktoré svietili na uniforme ako leddiodové kontrolky donekonečna
dráždiace oči dôstojníkov. Ale vždy som si ho znovu našiel v kope opaskov
určených na likvidáciu v sklade výkonného práporčíka.
Aj ocelovú výstuž čiapky som si
musel upraviť do prijatelného tvaru, aby som príliš nepripomínal dôstojníka od
koncentračných drátov. Aj štrikovaný sveter od mojej mamy ma nútil nosiť pod
košelou, aby nenarúšal krásu rovnošaty. Napriek tomu, že mi ho mama uštrikovala
zo zelenej vlny s výstrihom do „V“. Presne podla mojich pokynov, aby
nevytŕčal zo saka a nebola mi na krutej Šumave zima. Aj, aj, aj ...
No! Keď som bol mladý
a neskúsený bažant, s otcovským tónom mi vravieval, keď som ho ako
pohotovostný vodič viezol niekam do šumavskej hačavy.
„Kurva, Farkaši, oblékněte se pořádně,
budem venku celej den na mrazu, kurva.“
Nemali sme ho síce radi, tak isto
ako aj všetkých furťákov, ale rešpektovali sme ho a vážili si ho. Bol to
vojak ako remeň a vyžadoval disciplínu, ale aj slušnosť. Kádrovke vládol
skutočne majorovsky, ale keď bolo treba, dokázal sa postaviť za každého
slušného vojaka, keď sa dostal do prúseru a aj u velitelského zboru
mal nevídane velký rešpekt.
Nikdy som ho nevidel
v situácii, ktorá by znevážila jeho postavenie, ani ktorá by ho znevážila
ako človeka. To sa nedalo povedať o všetkých dôstojníkoch, ktorých som za
dva roky na vojenčine stretol, skôr to bolo výnimočné. Major „Mazák“ bol na
rozdiel od nich chlap a nie sráč, ako väčšina z nich. Asi aj preto
dostal prezývku „Mazák“.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára