Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
NAŠE Zlaté
časy na Kádrovke končili a už sme boli naozaj super staré kusy, ktorí to mali
tak zamálo, že by sme to boli vydržali aj s bodákom v prdeli. Preto
sme do diania života v kasárňach vôbec nezasahovali. Tejto aktivity sa už
dávno vehementne a s chuťou ujali mazáci. My supráci sme sa zmenili na
pozorovatelov a úplne strašne sme sa na všetkom zabávali. Dívali sme sa,
ako sa veci vyvíjajú úplne iným smerom, ako za nás k obrazu nových pánov kasární - mazákov, ktorí sa už
čoskoro stanú suprákmi - najväčšími zamálistami v kasárňach a na
rozdiel od ostatných zamilionáristov to nebudú mať ZAMILION.
Výborným
zdrojom zábavy bol velký šmudla. Večne špinavo-ufúlaný, celý dogabano-umouněný
mladý vodič jazdiaci na zásobovacej kuchynskej vetrieske. Do kabíny auta si pri
nastupovaní za niekolko dní nanosil
tolko snehu, že mu zamŕzal plynový pedál. Namiesto toho, aby odpratal sneh
z podlahy, problém vyriešil silno svojským spôsobom. Každé ráno zbehol do
Káteesky a z kachlí na lopatke vybral žeravé uhlíky. Tie potom šupol
pod plynový pedál, aby sa lad roztopil a pedál povolil. A jelo se dál! Kopu
snehu vymenil za kopu popola v kabíne, ktorú celé týždne neupratoval.
„No a co? Močák na to!
Na to sere Bílý Tesák!“
-s radosťou hovorieval
tieto naše oblúbené prúpovídky, ktoré sme velmi často používali, keď sme veci
robili jenom jako a né doopravdy.
Keď sa tento
šmudla, „Lopez“, sme ho tuším volali, s vetrieskou pohol, začal sa z podvozku
ozývať zvonivo-rachotiaci zvuk. Čím rýchlejšie išiel - tým hlasitejšie sa zvuk
ozýval. Či šiel dozadu alebo dopredu, všetko jedno. Keď zastal, na volnobeh
motora bolo ticho, nič nerinčalo. Dlho mazáci s bažantami premýšlali,
čímže to je.
Na vnútornom
kolese dvojmontáže prvej zadnej nápravy mal defekt. Jazdil na ňom tak dlho, až
montážna obruč držiaca pneumatiku na ráfiku vyskočila z drážky
a začala vydávať ten neznámy zvuk. Nebolo jednoduché prísť na pôvod zvuku
ani pre nás, staré kusy, lebo nikoho z nás nenapadlo, že mladý nebude
kontrolovať tlak v pneumatikách a jeho mazák zase nebude kontrolovať jeho.
Ale to už začínali časy iné a my odchádzame do zabudnutia - na smetisko
Kádrováckych dejín.
Ale asi na nás
tak rýchlo zase nezabudli. Keď som sa tu s cicou na ceste k Pepovi,
do jeho romantickej kúrie, v ktorej chovali barany a býčkov, zastavil
pozrieť ako sa tu mávajú, tak „Lopez“ po tom, čo som to len vyslovil, okamžite
futášoval do kuchyne a doniesol nám omastené chleby s cibulou
a čaj. Nebolo to však preto, že by sa ma akože supráka ešte bál, ale
z vďačnosti a rešpektu.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára