Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
Rádio! To je velká vec. Najmä
u Pohraničnej stráže, kde bolo pod prísnym trestom zakázané počúvať
iné rádio, ako bolo to umiestnené v kultúrno politickej miestnosti roty.
Tam bol aj jediný čiernobiely televízor, ktorý sme smeli pozerať. Mal
zaplombované kanálové voliče a dal sa sledovať iba prvý program
Československej televízie. Velenie Pohraničnej stráže si dávalo velmi záležať
na tom, aby sa k nám nedostávali iné informácie, ako boli tie oficiálne.
Z informácií
napríklad rádia Slobodná Európa sme sa mohli dozvedieť mnoho nebezpečných
protištátnych informácií. Napríklad, že strielanie ludi na Čiare je zločin
proti ludskosti a podobné iné táraniny, klamstvá, polopravdy a nepravdy.
Pravdu mala iba PRAVDA a RUDÉ PRÁVO – denníky komunistických strán
Slovenska a Čiech.
Nehovoriac
o iných západonemeckých a rakúskych rádiostaniciach, ktorých sa
v dôsledku blízkosti hraníc dalo naladiť neúrekom, ak teda občan republiky
mal vo svojom socialistickom prijímači amatérsky prirobenú západnú normu, ktorá
mu umožnila okrem domácich staníc sledovať aj tie kapitalisticko-zahraničné.
Jedno
z tých zakázaných, pre bezpečnosť republiky nebezpečných, rádií som mal
ukryté v aute. Priznám sa, že už si presne nepamätám, kde to moje rádio
malo skrýšu, ale na môj výmysel umiestnenia antény som bol neskutočne hrdý.
Vojenské Tatry
mali hneď za kabínou velkú hranatú, obdĺžnikovú bedňu, v ktorej bol
nainštalovaný bufík - vykurovacie teleso. Táto bedňa bola dlhá takmer cez celú
šírku kabíny, čo bola dostatočná dĺžka na anténu. Tak som tam umiestnil
špirálovitú anténu, ktorú som si vyžobral od spojárov. Keďže anténa bola
natretá zelenou farbou, takou istou ako všetko v kasárňach, nemusel som ju
zdemontovávať ani pri pravidelných prehliadkach vozidla, nakolko pôsobila ako
jeho súčasť a nikdy nikto ju neobjavil.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára