Úryvky z knihy
STRÁŽILI SME
REPUBLIKU
Iný pohlad na
vec mali však dôstojníci zo štábu práporu a hlavne stranícke orgány. Tí
z duše a hodnosti nenávideli pozostatky prvorepublikovoarmádnych
zvykov a mazácku vojnu a všetky jej prejavy potierali ako vládali.
Najväčším expertom na túto nevyhlásenú vojnu bol major „Pacička“. Najsmiešnejší
bol, keď svojimi okyptenými pacičkami, preto ho volali Pacička, narovnával
v jedálni starým kusom ich bágre - lyžice s ohnutou rúčkou, aby sa
bez vypadnutia dali nosiť zastrčené za opaskom.
S oblubou
šíril o svojich useknutých prstoch fámu, že si ich odstrihol poklopom na
obrnenom transportéri počas invázie spojeneckých armád Varšavskej zmluvy
v Šesťdesiatom ôsmom. Skutočnosť však bola úplne iná - omnoho
prozaickejšia. Ufikol si ich na chate s cilkulárkou, keď pre svoju
milovanú semetriku chystal drevo.
Ten bol
schopný utekať cez celý buzerák za mazákmi, ktorí s rukami vo vreckách
a čapicami na zátylku sa s čoudem v hubě šourali kasárnama, aby im
zrušil záložky a zhabal gumičky do kanád. Gumičky bola dedičná vzácnosť, lebo
pochádzali od výsadkárov, ktorí pomocou nich balili padáky. U péesákov sme
výsadkárov nemali a tak zhabané gumičky sa len ťažko nahrádzali novými.
Mne tie moje, ktoré som nosil až do konca vojny, daroval Pepo, ale neviem
odkial ich mal on.
Aj brigadírky,
major „Pacička“, sa naučil velmi rýchlo a účinne vracať do ako-tak
pôvodného stavu. Brigadírka mala v plátennom zelenom vrchu vystužujúci pás
z kalenej ocele, ktorý keď sa prepäl, čiapka dostala okamžite tvar
dôstojníka od ostnatých drátov koncentráku. Preto som si na majora „Pacičku“
nachystal pascu a výstuž vo svojej čiapke dôkladne zanitoval, aby si tie
svoje pacičky poriadne dorezal, keď mi bude zrovnávať mazácky ohoz.
Brigadírky
boli aj zdrojom materiálu na výrobu prepletaných kožených náramkov, ktoré
šikovné ruky vojakov dokázali prepliesť tak, že ich konce nemuseli rozrezať
a oba boli vyrovnané v jednej rovine. Vôbec som nikdy nepochopil, ako
sa im toto darilo robiť.
Aj opašťok môj vybíjaný majora „Pacičku“
dostával do vývrtky a nespočetnekrát mi ho zhabal, ale márne. Výkonný
práporčík, náš rotný, bol v našom veku a tak dostať sa do jeho skladu
a opašťok môj vybíjaný si zase nájsť, nebol problém.
Informácie na mail adrese:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára